Nadplukovníčka Mária

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Nadplukovníčka Mária (maď. Mária főhadnagy, nem. Leutenant Mária) je opereta, ktorú skomponoval Jenő Huszka. Premiéra sa konala 23. septembra 1942 vo Fővárosi operettszínház v Budapešti. Libreto napísal László Szilágyi na motívy odkúpeného príbehu od Sándora Lestyána. Hlavná hrdinka príbehu (Mária Lebstück) je však skutočná historická postava. Ako mladé maďarsky hovoriace dievča vychovávané vo Viedni ušla a vo vojenskom prezlečení sa zamiešala do revolučných udalostí v roku 1848. Szilágy pátral po informáciách u jej žijúcich príbuzných a potomkoch. Objavil o nej aj článok v novinách "Pesti hírlap" z roku 1892, ktorý napísal Mór Jókai. Szilágyi nakoniec zomrel skôr ako mohol libreto nedokončiť. Posledné dejstvo dokončil István Békeffy, ktorý sa z úcty k Szilágýimu zriekol autorských práv.

Opereta je silne vlastenecky ladená, jej silnou stránkov sú jemné, romantické valčíkové rytmy. Kvôli postave Kossutha a „príliš frekventovanému spomínaniu slobody“ chceli po premiére ďalšie predstavenia zakázať. Po vyškrtnutí niektorých viet a osobnom pozvaní ministra na predstavenie sa autorom a riaditeľovi divadla podarilo presadiť, aby sa mohla táto úspešná opereta uvádzať aj naďalej.

Obsah[upraviť | upraviť kód]

I. dejstvo[upraviť | upraviť kód]

Dej operety sa odohráva počas revolúcie v roku 1848. Máriu žijúcu vo Viedni a sympatizujúcu s maďarmi, chcú rodičia vydať za rakúskeho dôstojníka. Prichádza jej teta Antónia z Uhorska, v sprievode svojho obdivovateľa Draskóczyho. Verí v lásku a keď vidí, že Mária svojho snúbenca nemiluje, rozhodne sa ju „uniesť“ k sebe do Uhorska. V prístave Mária spoznáva mladého poručíka Bálinta a padnú si do oka. Keď vyjde na javo, že Mária je dcéra nemeckého šľachtica a nepriateľa revolúcie, Bálint ju už nechce vidieť. Medzitým vypuknú nepokoje a jediný spôsob ako odísť je prezliecť sa do uniformy a tak nastúpiť na parník. Mária neváha a prezlečie sa za vojaka.

II. dejstvo[upraviť | upraviť kód]

Mária sa dostáva do revolučnej armády. Bálint sa stane jej veliteľom, ale ju v prezlečení nespozná. Mária prejavuje veľkú vytrvalosť a odhodlanie, a takto dokazuje svoje vlastenectvo. Za hrdinské činy ju Vyznamená sám vodca revolúcie Lajos Kossuth. Ten sa zhodou okolností pozná s jej tetou Antóniou z mladých čias, a Draskóczy začne na nich žiarliť.

Máriin snúbenec je dôstojníkom rakúskej armády a padne do zajatia. Od Márie vyžobre zbraň, aby mohol „hrdinsky ukončiť svoj život“. Keď ju však dostane, použije ju na útek.

Revolučná armáda obsadzuje Budapešť a úspech poriadne oslávi. Na ples príde Mária v ženských šatách a vyzradí Bálintovi, kým naozaj je. V tom Máriu obvinia zo zrady, keďže dala väzňovi pištoľ. Bálint uteká za ním, aby Máriu zachránil.

III. dejstvo[upraviť | upraviť kód]

Bálintovi sa podarí väzňa opäť chytiť a stiahnu obvinenia proti Márii. Je však urazený, že o zásnubách nič nevedel. Mária ho ľahko presvedčí, že išlo o zásnuby z donútenia a potom už ich láske už nič nestojí v ceste. Aj Draskóczy získa svoju vysnívanú Antóniu, keďže Kossuth pochopil, ako sa majú radi a požehná im. On sám vedie revolúciu, a tomu sa musí aj tak venovať celou svojou silou.