Nezamýšľané dôsledky ľudského jednania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Nezamýšľané dôsledky ľudského jednania sú v spoločenských vedách výsledky, ktoré neboli zamýšľané cieľavedomou činnosťou. Tento termín bol spopularizovaný v 20. storočí americkým sociológom R. K. Mertonom.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka nezamýšľaných dôsledkov sa datuje do obdobia života Johna Locka, ktorý diskutoval o nezamýšľaných dôsledkoch regulácie úrokových sadzieb vo svojom liste Sirovi Johnovi Somersovi, členovi parlamentu.

Touto myšlienkou sa zaoberal aj škótsky osvietenec Adam Smith, ale bol to sociológ R. K. Merton, kto tento pojem v 20. storočí spopularizoval.

V diele The Unanticipated Consequences of Purposive Social Action sa snažil uplatniť systematickú analýzu problému neplánovaných dôsledkov úmyselných činov, ktoré majú viesť k sociálnej zmene, zdôraznil že ide o zámernú činnosť, teda zahŕňa motívy a následne aj možnosť voľby medzi rôznymi alternatívami.

Časom, sa pravidlo o neplánovaných dôsledkoch začalo používať ako porekadlo alebo osobité varovanie, že zásah v systéme, má tendenciu vytvárať neočakávané a často nežiaduce dôsledky.

Dôležití sociológovia[upraviť | upraviť zdroj]

K. Marx[upraviť | upraviť zdroj]

Marx chápal nezamýšľané dôsledky ľudského jednania ako hnaciu silu v spoločnosti. Príkladom je situácia, kde buržoázia s cieľom zvýšiť zisk neúmyselne plodí (mimo iného) masy proletariátu[1], ktorý nakoniec zapríčiní koniec buržoázie. Poukazuje na protikladnosť zamýšľaného a konečného dôsledku a hovorí, že cieľom spoločnosti by mala byť minimalizácia dopadu nezamýšľaných dôsledkov.[2]

F. Engels[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci konceptu nezamýšľaných dôsledkov ľudského jednania sa Engels zaoberal prevažne dopadom technických vynálezov a všeobecne pokroku na ľudskú spoločnosť a prírodu.[2] Vďaka zdokonaľujúcej sa vede sme schopný stále presnejšie odhadnúť dopady ľudského jednania na prírodu. Veda však nie je schopná predvídať vzdialenejšie dôsledky ľudského jednania, pokiaľ slúži kapitalistom sledujúcim iba zisk. Hovoril napríklad o zotročení domorodého obyvateľstva po objavení Ameriky alebo o sociálnych krízach (utláčanie robotníkov) spôsobených industrializáciou.

K. Popper[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od Mertona, Popper dospel k presvedčeniu o nemožnosti a predovšetkým nezmyselnosti zasahovania do chodu spoločnosti.[3] Chápal koncept ako „hru“, kde vždy niekto získa a niekto stratí (hra s nulovým súčtom). Snažil sa poukázať na negatívne dopady ľudského jednania – napríklad na vojny, finančné krízy a nezamestnanosť.[4]

R. K. Merton[upraviť | upraviť zdroj]

Merton považoval nezamýšľané dôsledky ľudského jednania za pozitívne, nie však úplne predvídateľné. Podľa Mertona by samotný fakt, že by sme mali všetky informácie o situácii nestačil k celkovému odhaleniu mechanizmu nezamýšľaných dôsledkov ľudského jednania.[5] Uvádza 3 argumenty:

  1. Povaha spoločenských vied je premenlivá a nie je možné predpovedať každú jednotlivú udalosť.
  2. Ľudia obvykle nejednajú na základe vedeckého poznania, ale skôr na základe svojich názorov a predstáv o svete.
  3. Dôkladné kalkulovanie všetkých dôsledkov by zabralo toľko času, že by žiadny neostal na samotné jednanie.

Merton však konštatuje, že samotné objavenie nezamýšľaných dôsledkov umožňuje sociálnym inžinierom lepšie regulovať a zlepšovať fungovanie spoločnosti. Zároveň veril, že mechanizmus nezamýšľaných dôsledkov akýmsi spôsobom udržuje v spoločnosti stabilitu.[3]

R. Boudon[upraviť | upraviť zdroj]

Boudon na rozdiel od Mertona hovorí o priamo zvrátených dôsledkoch ľudského jednania, kedy dobré úmysly aktérov majú úplne opačný dopad. K zvrátenému efektu dochádza, keď sa dva a viac aktérov pokúša o dosiahnutie rovnakého cieľa (napr. dostať sa do práce včas).[6] Boudon odmietal možnosť naprogramovať spoločnosť podľa utopických modelov. Čím viac sa spoločnosť snaží ideálu priblížiť, tým viac sa od neho vzďaľuje. Rovnako tak odmietal snahu dôsledky jednania eliminovať. Podľa jeho názoru by dochádzalo k obmedzeniu slobody ľudského jednania.[7]

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Možné príčiny nezamýšľaných dôsledkov sú samotná zložitosť, komplikovanosť sveta, opačný motív, ľudská hlúposť, sebaklam, neschopnosť odhadnutia ľudskej povahy, predsudky.

R. K. Merton uviedol 5 možných príčin neočakávaných dôsledkov ľudského jednania:

  1. Neznalosť, takže nie je možné všetko predvídať, čo vedie k neúplnému rozboru problému
  2. Chyby v rozbore problému alebo nasledovné návyky z minulosti, ktoré nemusia platiť v súčasnosti
  3. Momentálne záujmy majú prednosť pred dlhodobými záujmami
  4. Základné hodnoty, ktoré môžu vyžadovať alebo naopak zakázať určité činnosti, aj keď napr. dlhodobý výsledok zákazu by mohol byť nevýhodný
  5. „Seba zničujúce proroctvo“ alebo strach z nejakého dôsledku, ktorý vedie ľudí k hľadaniu riešenia ešte skôr než sa problém objaví, teda nevyskytnutie problému sa nepredpokladá

Typy[upraviť | upraviť zdroj]

Nezamýšľané dôsledky možno zhruba rozdeliť do troch typov:

Pozitívny neočakávaný prínos (zhoda šťastných okolností)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stredoveká politika zriaďovania veľkých loveckých rezervácií zachovala zeleň v rôznych častiach Anglicka či iných krajín Európy. Podobne to bolo aj v prípade „územia nikoho“ zriadeného počas studenej vojny napríklad na hranici medzi východnou a západnou Európou.
  • Potopenie lodí v plytkých vodách počas vojny vytvorilo mnoho umelých koralových útesov, ktoré môžu byť vedecky cenné a stali lákadlom pre rekreačných potápačov.
  • Užívanie mnohých liekov môže mať následky, ale aj tie môžu byť niekedy dobré. Napríklad, aspirín, liek proti bolesti, je tiež antikoagulačný, teda môže pomôcť predchádzať infarktu.

Negatívna neočakávaná ujma vyskytujúca sa okrem požadovaného účinku[upraviť | upraviť zdroj]

  • V roku 1990 nariadil austrálsky štát Victoria povinné nosenie prilby pre všetkých cyklistov. Aj keď došlo k zníženiu počtu poranení hlavy, došlo tiež k neočakávanému zníženiu počtu mladých cyklistov. Výskumy ukázali, že cyklisti považovali nosenie prilby za nemoderné.
  • Prohibícia v 20. rokoch minulého storočia v USA mala pôvodne potlačiť obchod s alkoholom, ale jej výsledkom bolo vytlačenie malých dodávateľov alkoholu z biznisu a upevnenie postavenia zločincov cez nelegálny obchod s alkoholom.
  • Väčšina moderných technológií má negatívne dôsledky, ktoré sú ako neodvratné a nepredvídateľné. Napríklad takmer všetky problémy v oblasti životného prostredia, od chemického znečistenia až po globálne otepľovanie sú nečakané dôsledky používania moderných technológií. Dopravné zápchy, úmrtia a zranenia z dopravných nehôd, znečistenie ovzdušia a dokonca aj zmena klímy sú nezamýšľané dôsledky vynájdenia a používania automobilu.

Opačný efekt[upraviť | upraviť zdroj]

Efekt, ktorý je v rozpore so zamýšľaným efektom (keď riešenie ešte zhorší problém), bol nazvaný „kobra efekt“ po tom, ako sa odmena za zabitie kobry vo Veľkej Británii stala motiváciou ľudí pre ich chovanie.

  • V roku 2003, Barbra Streisand neúspešne žalovala Kennetha Adelmana a spoločnosť Pictopia.com za to, že na internet zavesil fotku jej domu. Pred podaním žaloby si súbor stiahli iba 6 ľudia, dvaja z nich boli Streisandovej advokáti. Ale súdny proces upozornil na obrázok, čo malo za následok, že stránku navštívilo 420 000 osôb. Zrodil sa pojem „Streisand efekt“, ktorý opisuje prípad, keď pokus o cenzúru alebo odobratie určitej informácie upozorní na danú informáciu, čo vedie k jej ďalšiemu šíreniu.
  • Bočné airbagy v automobiloch mali byť pôvodne bezpečnostným prvkom, ale viedli k nárastu detských smrteľných úrazov v polovici 90. rokov. Malé deti boli často pri zrážkach zasiahnuté práve airbagmi. Predpokladané riešenie tohto problému – presunutie detských sedačiek do zadnej časti auta – viedlo k nárastu počtu detí zabudnutých vo vozidlách, z ktorých niektoré zomreli kvôli extrémnym teplotám v automobiloch.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jan Keller, nezamýšlené důsledky jednání str 10pdf /32
  2. a b Jan Keller, nezamýšlené důsledky jednání str 11pdf /33
  3. a b Jan Keller, nezamýšlené důsledky jednání str 5pdf /27
  4. Jan Keller, nezamýšlené důsledky jednání str 6pdf /28
  5. Jan Keller, nezamýšlené důsledky jednání str. 2 – 4/24 – 26
  6. Jan Keller, nezamýšlené důsledky jednání str 7pdf /29
  7. Jan Keller, nezamýšlené důsledky jednání str 8pdf /30

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]