Normatívny právny akt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Normatívne právne akty)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Normatívny právny akt (zriedkavo: právny normatívny akt[1], zriedkavo: akt tvorby práva[2][3]) je akt normotvornej činnosti (t. j. rozhodnutie, uznesenie či opatrenie) subjektu majúceho legislatívnu právomoc (t. j. právomoc ustanovovať, meniť či rušiť právne normy). Je to výsledok realizovanej legislatívnej právomoci. Subjektom majúcim legislatívnu právomoc je konkrétne parlament, vláda ako celok, ministerstvo, (iný) správny orgán alebo zastupiteľstvo územného samosprávneho celku (t. j. obce či samosprávneho kraja).Subjekt majúci legislatívnu právomoc nazývame aj legislatívny či zákonodarný či právotvorný subjekt (orgán) v širšom zmysle (Preto „v širšom zmysle“, lebo v užšom zmysle sa týmito názvami označuje len parlament). [1][4]

Menej často sa normatívny právny akt definuje v širšom ponímaní tak, že zahŕňa aj vnútorné predpisy (=organizačné akty, interné normatívne akty), t. j. definícia v úvode tohto článku sa potom nevzťahuje len na tzv. právne normy, ale aj na tzv. organizačné normy. V takom prípade sa na odlíšenie od takéhoto normatívneho právneho aktu, ktorý zahŕňa aj vnútorné predpisy, to, čo je definované v úvode tohto článku, označuje ako všeobecne záväzný normatívny právny akt. [5][6][7]

Ďalšie varianty definície normatívneho právneho aktu pozri nižšie v kapitole Rozdiel medzi normatívnym právnym aktom a právnym predpisom. Príklady normatívnych právnych aktov (zákon, nariadenie, vyhláška atď.) pozri v článku všeobecne záväzný právny predpis.

Opakom normatívneho právneho aktu (aktu tvorby práva) je individuálny právny akt (akt aplikácie práva) – pozri aj článok právny akt.

Rozdiel medzi normatívnym právnym aktom a právnym predpisom[upraviť | upraviť zdroj]

(Všeobecne záväzný) normatívny právny akt a (všeobecne záväzný) právny prepis sú veľmi podobné pojmy. Niektorí autori ich chápu ako (mierne) rozdielne pojmy, iní autori ich stotožňujú. Nasledujú príklady z literatúry:

  • Harvánek definuje normatívny právny akt ako rozhodnutie, uznesenie či opatrenie subjektu majúceho právomoc vydávať, meniť či rušiť právne normy (Pozri aj úvod tohto článku). Právny predpis definuje (charakterizuje) ako jednu z foriem vyjadrenia (a prostriedok komunikácie) právnej normy v systéme písaného práva; právny predpis je spojený s oficiálne uznaným prameňom práva, obsahuje právne normy (ale pozri nižšie o tzv. zdanlivom právnom predpise) a spĺňa požiadavku náležitej formálnej publikácie. Autor k tomu vysvetľuje, že kým normatívny právny akt môže v extrémnom prípade pozostávať len z nenormatívneho textu (teda nemusí obsahovať vôbec žiadnu právnu normu) - napr. môže pozostávať len z nejakej proklamácie alebo môže len potvrdzovať platnosť rozhodnutia iného orgánu-, právny predpis musí naopak obsahovať (aj) nejakú právnu normu (ak právnu normu neobsahuje, hovoríme o „zdanlivom právnom predpise“).[8]
  • Lukáč-Vojtičko uvádzajú: „Normatívnym právnym aktom sa rozumie akt normotvornej činnosti orgánu s legislatívnou právomocou, ktorým sa ustanovujú, menia alebo rušia právne normy. Právnym predpisom sa rozumie písomný normatívny právny akt, ktorý obsahuje aspoň jednu právnu normu, a ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov.“[4]
  • Prusák na rôznych miestach definuje normatívny právny akt (nejasne) v opozícii k individuálnemu právnemu aktu, a to ako právny akt, ktorý obsahuje generálne (t. j. nie individuálne) normy, resp. ako právny akt, ktorý je výsledkom tvorby práva (t.j. nie aplikácie práva) [9], a inde ho zas definuje ako „ústava, zákony a iné normatívne akty“ [10]. Všeobecne záväzné právne predpisy definuje ako „normatívne právny akty, v ktorých štát vyjadruje právne normy“ [11]. Na iných miestach toho istého textu však normatívny právny akt a všeobecne záväzný právny predpis zrazu (aj výslovne) stotožňuje , pričom konkrétne raz uvádza pre obe tieto údajné synonymá spoločnú definíciu „výsled[ok] normotvornej činnosti subjektov tvorby práva, ktor[ý] obsahuj[e] právne normy“ (Keďže táto definícia hovorí o nutnosti obsahovať právnu normu, je táto definícia - po prihliadnutí k definícii citovanej tu v predchádzajúcej vete - zrejme skôr definíciou všeobecne záväzného právneho predpisu než normatívneho právneho aktu).[12]
  • Procházka-Káčer: 1. Títo autori uvádzajú odlišný spôsob rozlíšenia spomínaných dvoch termínov: Normatívny právny akt je „výsledok normotvornej činnosti kvalifikovaného, čiže vecne príslušného subjektu, ktorého obsahom sú všeobecne záväzné právne normy“. Táto definícia (ktorej zdrojom sú zrejme priamo autori) je zvolená tak, aby zahŕňala aj medzinárodné zmluvy, výsledky referenda, všeobecne záväzný výklad ústavného súdu a (všeobecne) právne záväzné akty EÚ. Právny predpis (presnejšie: právny predpis stricto sensu [čiže v užšom zmysle]) je naopak pojem trochu užší a je definovaný ako „normatívny právny akt vydaný [rozumej: vnútroštátnym] orgánom verejnej moci s normotvornou pôsobnosťou“ resp. (na inom mieste textu) ako „výsledok normotvornej činnosti vecne príslušného orgánu verejnej moci, ktorý zodpovedá základným formálnym kritériám platnosti, ustanoveným tzv. rekogničnou normou“ (pričom rekogničná norma je „norma, ktorá celému právnemu poriadku dáva jednotiacu štruktúru, a to tým, že práve jej prostredníctvom zisťujeme, či ten-ktorý predpis je alebo nie je súčasťou platného práva, v akom rozsahu a s akým vzťahom k iným právnym predpisom“). Táto definícia je zvolená tak, aby nezahŕňala medzinárodné zmluvy, výsledky referenda (ani keď sú vyhlásené ako zákon), (všeobecne) právne záväzné akty EÚ (?a všeobecne záväzný výklad ústavného súdu). 2. Autori však dodávajú, že v rozpore s vyššie uvedeným rozlišovaním sa termíny normatívny právny akt a právny predpis (t. j. presnejšie: právny predpis v širšom zmysle; synonymum je aj „všeobecne záväzný právny predpis“) často považujú za synonymá, pričom za definíciu týchto pojmov sa volieva obyčajne definícia v štýle ako ju uvádza napr. Prusák: „normatívny právny akt sa vyznačuje všeobecnosťou najmä z hľadiska osobnej pôsobnosti, ako aj vecnej pôsobnosti, t.j. predmetu regulácie právnych noriem“. Táto Prusákova definícia normatívneho právneho aktu (a právneho predpisu) je takmer zhodná s vyššie uvedenou definíciou normatívneho právneho Procházku-Káčera, ale s tým rozdielom, že pri Prusákovej definícii vraj nie je jasné, či je normatívnym právnym aktom aj všeobecne záväzný výklad ústavného súdu, keďže je síce všeobecne záväzný, ale má formu individuálneho právneho aktu (t.j. formu opaku normatívneho právneho aktu v zmysle Prusákovej definície).[13]
  • Zákon číslo 400/2015 Z.z. používa definíciu právneho predpisu podobnú definícii Procházku-Káčera, pretože do definície všeobecne záväzného právneho predpisu (legislatívna skratka: právny predpis) nezahŕňa akty medzinárodného práva, výsledky referenda, nálezy ústavného súdu, ani právne záväzné akty Európskej únie. Na rozdiel od definície Procházku-Káčera však do definície nie sú zahrnuté ani všeobecne záväzné nariadenia obcí a VÚC. Termín normatívny právny akt sa v tomto zákone nevyskytuje.[14] Predchodca tohto zákona, teda zákon č. 1/1993 Z.z., obsahoval podobnú, ale oveľa menej jasne formulovanú úpravu.[15]
  • Ústava SR používa termín všeobecne záväzný právny predpis (sekundárne aj len v tvare právny predpis), nedefinuje ho, ale každopádne doňho nezahŕňa (prinajmenšom) právne záväzné akty EÚ. Termín normatívny právny akt sa v Ústave SR nevyskytuje.[16][17]
  • Encyklopédia Beliana v hesle (právny) akt termíny normatívny právny akt a všeobecne záväzný právny predpis stotožňuje. Použitá definícia je pochopiteľne (t. j. vzhľadom na názov hesla) definícia normatívneho právneho aktu. [18]
  • Gerloch v Právnickom slovníku definuje normatívny právny akt ako súhrnné označenie pre právne predpisy a vnútorné predpisy (t. j. na rozdiel od vyššie uvedených autorov do pojmu zahŕňa aj vnútorné predpisy). Právny predpis (ktorý nazýva aj „všeobecne záväzný normatívny právny akt“) definuje takto „je výsledkom zámernej činnosti nazývanej legislatívny proces (v širokom zmysle slova); ide o také rozhodnutie orgánov verejnej moci, ktoré obsahuje právne normy.“[19]

Obsah normatívneho právneho aktu[upraviť | upraviť zdroj]

Normatívny právny akt môže obsahovať: právnu normu či právne normy (ale v extrémnom prípade nemusí obsahovať ani jednu právnu normu), proklamácie (napr. slávnostnú preambulu), definície právnych pojmov, záväzné interpretačné ustanovenia, delegačné ustanovenia, odkazy na už existujúcu právnu úpravu, potvrdenie platnosti rozhodnutia iného orgánu atď. [1]

Delenie normatívnych právnych aktov/právnych predpisov[upraviť | upraviť zdroj]

(Vysvetlivka: Písmená A, B, C označujú rôzne významy toho istého názvu)

Podľa právnej sily[20][21][22][23]:

  • zákonný normatívny právny akt/právny predpis (=primárny/prvotný normatívny právny akt/právny predpis A) – v prípade Slovenska ústava, ústavný zákon, (obyčajný) zákon
  • podzákonný normatívny právny akt/právny predpis A (= sekundárny/sekundárny normatívny právny akt/právny predpis A, nariadenie v širšom zmysle [24], normatívny správny akt [25]) – všetky ostatné:
    • podzákonný normatívny právny akt/právny predpis B (=vykonávací normatívny právny akt/právny predpis A) – všetky sekundárne okrem všeobecne záväzných nariadení
    • všeobecne záväzné nariadenia

Podľa (ne)odvodenosti[26][27][21][28][29]:

  • pôvodný normatívny právny akt/právny predpis (=originálny normatívny právny akt/právny predpis, primárny/prvotný normatívny právny akt/právny predpis B ) – t.j. vydaný zastupiteľským orgánom, t. j. parlamentom alebo regionálnym či obecným zastupiteľstvom („parlamentom“), t.j. v prípade Slovenska najmä ústava, ústavný zákon, (obyčajný) zákon a časť všeobecne záväzných nariadení
  • odvodený normatívny právny akt/právny predpis (=vykonávací normatívny právny akt/právny predpis B, sekundárny/druhotný normatívny právny akt/právny predpis B) – t. j. všetky ostatné

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c HARVÁNEK, Jaromír et al. Teorie práva. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 1998. ISBN 80-210-1791-0. str. 148
  2. Wintr, Jan: Vstupní úvahy o metodologii interpretace práva. In: VŠEHRD – Časopis českých právníků , vyšlo 1.11.2010, prístup: 8.4.2017 dostupné online
  3. Kelsen, H.: Was ist ein Rechtssakt?. In: KLECATSKY, H. R. et al. (eds.). Die Wiener Rechtstheoretische Schule . Viedeň, Stuttgart: Verlag Österreich, Franz Steiner Verlag, 2010. ISBN 978-3-7046-5360-4. s. 1130
  4. a b LUKÁČ, Š., VOJTIČKO, O.. PCE - Hierarchické členenie legislatívnych dokumentov a prehľad aktuálnych právnych i technických predpisov pre autorizovaných geodetov a kartografov [online]. pce.sk, [cit. 2017-04-08]. Dostupné online.
  5. právní akt. In: HENDRYCH, Dušan et al. Právnický slovník. 2., rozš. vyd. Praha: C.H. Beck, 2003. ISBN 80-7179-740-5. (Poznámka: Autorom hesla je Gerloch)
  6. GERLOCH, Aleš. Teorie práva. 6., aktualiz. vyd. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2013. ISBN 978-80-7380-454-1. s. 72-73
  7. PRUSÁK, Jozef. Teória práva. 2. vyd., dotl.. vyd. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2001. ISBN 80-7160-146-2. s. 195-196
  8. HARVÁNEK, Jaromír et al. Teorie práva. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 1998. ISBN 80-210-1791-0. str. 148, 158.
  9. PRUSÁK, Jozef. Teória práva. 2. vyd., dotl.. vyd. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2001. ISBN 80-7160-146-2. s. 184, 189
  10. PRUSÁK, Jozef. Teória práva. 2. vyd., dotl.. vyd. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2001. ISBN 80-7160-146-2. s. 77
  11. PRUSÁK, Jozef. Teória práva. 2. vyd., dotl.. vyd. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2001. ISBN 80-7160-146-2. s. 217
  12. PRUSÁK, Jozef. Teória práva. 2. vyd., dotl.. vyd. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2001. ISBN 80-7160-146-2. s. 184 (vpravo), 189 (vľavo dole)
  13. PROCHÁZKA, R., KÁČER, M. Teória práva. Bratislava: C. H. Beck, 2013. ISBN 978-80-89603-14-5. s. 148-150
  14. zákon č. 400/2015 Z.z.
  15. zákon č. 1/1993 - §1 a §3 (Poznámka: Z textu nejasne zrejme vyplýva, že tento zákon – na rozdiel od zákona č. 400/2015 Z.z. - považoval výsledky referenda za všeobecne záväzný právny predpis.)
  16. Ústava SR
  17. PROCHÁZKA, R., KÁČER, M. Teória práva. Bratislava: C. H. Beck, 2013. ISBN 978-80-89603-14-5. s. 150
  18. akt. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda a Encyklopedický ústav SAV, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A - Belk), s. 119.
  19. právní akt; právní předpis. In: HENDRYCH, Dušan et al. Právnický slovník. 2., rozš. vyd. Praha: C.H. Beck, 2003. ISBN 80-7179-740-5. (Poznámka: Ale heslo normatívny právny predpis odkazuje na „právny předpis“.)
  20. HARVÁNEK, Jaromír et al. Teorie práva. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 1998. ISBN 80-210-1791-0. str. 149
  21. a b nařízení. In: MADAR, Zdeněk et al. Právnický slovník. Díl 1. A-O. 5., podstatně přeprac. a dopln. vyd. Praha: Panorama, 1988. s. 514
  22. právo. In: Encyklopédia Slovenska 4. zväzok N – Q. Bratislava: Veda, 1980. s. 511.
  23. SCHLESINGER, Petr. 18 Jak se vyznat v právních předpisech [online]. vzdelanyzastupitel.cz, [cit. 2017-04-08]. Dostupné online. s. 178, 180
  24. Zdroje pozri v článku nariadenie (právny akt)
  25. Zdroje pozri v článku nariadenie (právny akt)
  26. HARVÁNEK, Jaromír et al. Teorie práva. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 1998. ISBN 80-210-1791-0. str. 150.
  27. GERLOCH, Aleš. Teorie práva. 6., aktualiz. vyd. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2013. ISBN 978-80-7380-454-1. s. 79-80.
  28. Právní předpis [online]. iuridictum.pecina.cz, [cit. 2017-04-08]. Dostupné online.
  29. PRUSÁK, Jozef. Teória práva. 2. vyd., dotl.. vyd. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2001. ISBN 80-7160-146-2. s. 246-247.