Nové Hebridy (súostrovie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Poloha Vanuatu v Tichom ceáne. Väčšina ostrovov, tvoriacich Vanuatu, leží práve v súostroví Nové Hebridy.
Mapa Nových Hebríd (1905).

Nové Hebridy alebo Vanuatu je názov približne 700 km dlhého súostrovia na juhu Tichého oceánu v Koralovom mori. Ležia 300 km južným smerom od Šalamúnových ostrovov, 460 km severovýchodne od Novej Kaledónie a 960 km na západ od Fidži.

Celková rozloha ostrovov je 11 307 km². Žije na nich asi 180-tisíc ľudí.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Všetkých približne 60 ostrovov, ktoré tvoria súostrovie Nové Hebridy, patrí dnes administratívne do ostrovného štátu Vanuatu (do získania nezávislosti nieslo názov Nové Hebridy na znak, že väčšina ostrovov štátu Vanuatu patrí do Nových Hebríd). Tvoria severovýchodnú hranicu Koralového mora s otvoreným Tichým oceánom. Ostrov Espiritu Santo je z nich najsevernejší a ostrov Anatom zase najjužnejší z ostrovov Nových Hebríd.

To isté platí pre ostrovy rozkladajúce sa na juh od Nových Hebríd, konkrétne Matthew and Hunter Islands.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy boli prvý raz objavené Európanmi až v roku 1774, konkrétne anglickým moreplavcom Jamesom Cookom. Názov im bol daný pravdepodobne pre podobu so škótskym súostrovím Vonkajšie Hebridy.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Neue Hebriden na nemeckej Wikipédii.