Nukleotidsacharid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nukleotidsacharidy predstavujú aktivovanú formu monosacharidov. Skladajú sa zo sacharidu a nukleoziddifosfátu. Nukleotidsacharidy sú donormi glykozylových skupín v glykozylačných reakciách. Tieto reakcie sú katalyzované enzýmami, ktoré sa nazývajú glykozyltransferázy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Anabolizmus oligosacharidov (a teda i úloha nukleotidsacharidov) nebol úplne jasný až do 50. rokov 20. storočia, kedy sa Luisovi Leloirovi a jeho spolupracovníkom podarilo nájsť kľúčové enzýmy tohto procesu, ktoré predstavovali glykozyltransferázy. Tieto enzýmy presúvajú glykozylovú skupinu z nukleotidsacharidu na akceptorovú molekulu.[1]

Biologický význam a energetika[upraviť | upraviť zdroj]

Sacharidy musia existovať vo vysokoenergetickej podobe, aby ich bolo možné využiť na prenos glykozylovej skupiny. Vysokoenergetický forma vzniká v reakcii medzi nukleozittrifosfátom (NTP) a glykozylmonofosfátom (sacharidom, ktorý má naviazaný fosfát na anomérnom uhlíku). Nedávny objav reverzibility mnohých reakcií, ktoré sú katalyzované glykozyltransferázami, však zneisťuje označenie nukleotidsacharidov ako „aktivovaných“ donorov.[2][3][4][5][6]

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

U ľudí existuje deväť rôznych nukleotidsacharidov, ktoré sa využívajú ako donory glykozylových skupín. Je možné ich kategorizovať podľa toho, ktorý nukleozid obsahujú:[7]

U iných foriem života existuje mnoho ďalších sacharidov, ktoré sa využívajú, a mnoho ďalších donorov, ktoré ich prenášajú. Rôzne organizmy využívajú všetkých päť bežných nukleozidov ako základ nukleotidsacharidov. CDP-glukóza a TDP-glukóza napríklad umožňujú vznik rôznorodých nukleotidsacharidov na báze CDP a TDP[9][10] a ADP-glukózu využívajú baktérie na syntézu glykogénu a rastliny na syntézu škrobu.[11]

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Nižšie sú zobrazené štruktúry niekoľkých nukleotidsacharidov (príklady UDP-, CMP a GDP-sacharidov).

Vznik ochorení[upraviť | upraviť zdroj]

Normálny metabolizmus nukleotidsacharidov je veľmi dôležitý. Akákoľvek jeho porucha ktoréhokoľvek enzýmu v tomto metabolizme môže viesť k nejakej chorobe,[12] napríklad:

  1. Myozitída s inklúznymi telieskami: vrodená porucha, ktorá vzniká nesprávnou funkciou UDP-GlcNAc epimerázy
  2. Makulárna korneálna dystrofia: vrodená porucha, ktorá vzniká nesprávnou funkciouGlcNAc-6-sulfotransferázy
  3. Vrodená porucha α-1,3-manozyltransferázy vedie k rôznym klinickým symptómom, napríklad hypotónii, psychomotorickej retardácii, fibróze pečene a rôznych problémom s kŕmením

Objav liekov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj chemoenzymatických stratégii na tvorbu veľkých knižníc neprírodných nukleotidsacharidov umožnil proces zvaný glykorandomizácia. V tomto procese sa táto knižnica nukleotidsacharidov využíva ako základ pre dostupné glykozyltransferázy, čo umožňuje rôznu glykozyláciu mnohých farmaceutík a komplexných zlúčenín založených na prírodných látkach.[13][14] Tieto procesy využívajú promiskuitu glykozyltransferáz na naviazanie sacharidov na rôzne zlúčeniny. Dochádza tu k naviazaniu rôznych sacharidov, čím sa menia vlastnosti jednotlivých látok.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Derek Horton. The Development of Carbohydrate Chemistry and Biology. Carbohydrate Chemistry, Biology and Medical Applications, 2008, s. 1–28. DOI10.1016/B978-0-08-054816-6.00001-X.
  2. The in vitro characterization of polyene glycosyltransferases AmphDI and NysDI.. ChemBioChem, 13 October 2008, s. 2506–14. DOI10.1002/cbic.200800349. PMID 18798210.
  3. Exploiting the reversibility of natural product glycosyltransferase-catalyzed reactions.. Science, 1 September 2006, s. 1291–4. DOI10.1126/science.1130028. PMID 16946071.
  4. The in vitro characterization of the iterative avermectin glycosyltransferase AveBI reveals reaction reversibility and sugar nucleotide flexibility.. Journal of the American Chemical Society, 27 December 2006, s. 16420–1. DOI10.1021/ja065950k. PMID 17177349.
  5. The in vitro characterization of the erythronolide mycarosyltransferase EryBV and its utility in macrolide diversification.. ChemBioChem, 5 March 2007, s. 385–90. DOI10.1002/cbic.200600509. PMID 17262863.
  6. Using simple donors to drive the equilibria of glycosyltransferase-catalyzed reactions.. Nature Chemical Biology, 21 August 2011, s. 685–91. DOI10.1038/nchembio.638. PMID 21857660.
  7. Cold Spring Harbor Laboratory Press Archivované 2011-07-08 na Wayback Machine Essentials of Glycobiology, Second Edition
  8. ISPD produces CDP-ribitol used by FKTN and FKRP to transfer ribitol phosphate onto α-dystroglycan. Nature Communications, 2016, s. 11534. DOI10.1038/ncomms11534. PMID 27194101.
  9. Biosynthesis of O-antigens: genes and pathways involved in nucleotide sugar precursor synthesis and O-antigen assembly. Carbohydr. Res., 2003, s. 2503–19. DOI10.1016/j.carres.2003.07.009. PMID 14670712.
  10. Formation of unusual sugars: Mechanistic studies and biosynthetic applications. Annu Rev Biochem, 2002, s. 701–754. DOI10.1146/annurev.biochem.71.110601.135339. PMID 12045109.
  11. HILL, Benjamin L. On the stability of nucleoside diphosphate glucose metabolites: implications for studies of plant carbohydrate metabolism [online]. Journal of Experimental Botany, [cit. 2022-07-31]. Dostupné online. DOI:10.1093/jxb/erx190
  12. Encyclopedia of Biological Chemistry, Volume 2. 2004, Elsevier Inc. Hudson H. Freeze 302-307.
  13. Neoglycorandomization and chemoenzymatic glycorandomization: two complementary tools for natural product diversification.. Journal of Natural Products, November 2005, s. 1696–711. DOI10.1021/np0502084. PMID 16309329.
  14. Enzymatic methods for glyco(diversification/randomization) of drugs and small molecules.. Natural Product Reports, October 2011, s. 1811–53. DOI10.1039/c1np00045d. PMID 21901218.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nucleotide sugar na anglickej Wikipédii.