Národný park Denali

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Národný park Denali

Národný park Denali (Denali National Park and Preserve) sa nachádza vo vnútrozemí Aljašky a zahŕňa vrch Denali (skorší názov Mount McKinley), najvyššiu horu Severnej Ameriky. Park má spolu s okolitou chránenou oblasťou rozlohu 24 585 km².

Základné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha národného parku

Slovo „Denali“ znamená v pôvodnom athabaskom jazyku „veľký“ a vzťahuje sa na horu, v súčasnosti známu skôr ako Mount McKinley. Bola takto pomenovaná v roku 1897 podľa 25. prezidenta USA Williama McKinley a to aj napriek tomu, že sám McKinley nemá s touto oblasťou nič spoločné.

Aj keď park nesie meno Denali, pôvodne bol založený kvôli ochrane živočíchov žijúcich v tejto oblasti a nie kvôli rovnomennej hore. Prírodovedec, poľovník ale zároveň ochranca prírody Charles Sheldon sa po svojej prvej návšteve tejto oblasti v roku 1906 začal zaujímať o ovce Dallove, ktoré tu žili. Keďže v tej dobe bolo na Aljaške poľovanie veľmi obľúbené, hrozilo ovciam a tiež ďalším cicavcom žijúcim v tejto oblasti úplné vyhladenie. Po ďalších dvoch návštevách v rokoch 1907 a 1908 oficiálne požiadal obyvateľov Aljašky a Kongres o zriadenie rezervácie pre ovce Dallove. Park bol založený 26. februára 1917 pod názvom Národný park Mount McKinley (Mount McKinley National Park). Iróniou je, že do parku pôvodne spadala len časť Mount McKinley, dokonca sem nepatril ani jeho vrchol. V roku 1976 bol park označený za medzinárodnú biosférickú rezerváciu. Prezident Jimmy Carter vyhlásil 1. decembra 1978 oblasť okolo Mount McKinley za samostatnú chránenú prírodnú oblasť Denali.

Už od založenia parku bol jeho názov, Národný park Mount McKinley, predmetom kritiky miestnych obyvateľov. 2. decembra 1980 boli Národný park Mount McKinley a chránená oblasť Denali spojené do Národného parku Denali. V tomto čase tiež aljašská rada pre geografické názvy zmenila názov hory späť na Denali a to aj napriek tomu, že rada pre geografické názvy USA zachováva názov Mount McKinley.

Na území parku sa v nižších nadmorských výškach nachádza najmä les, včítane listnatej tajgy, v stredných výškach prevláda tundra a vo vysokých ľadovce, skaly a sneh. V súčasnosti park navštívi ročne viac ako 400 000 návštevníkov. K obľúbeným letným aktivitám patrí pozorovanie divých zvierat, turistika či horolezectvo, v zime sa možno zviesť na psom záprahu, snežnom skútri alebo si zabehať na lyžiach.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Medveď grizzly

V Denali žijú mnohé aljašské vtáky a cicavce. Možno tu vidieť stáda sobov karibu (rangifer tarandus caribou), zdravé populácie medveďov grizzly (ursus arctos horribilis) a medveďov čiernych (ursus americanus). Na horských svahoch často vídať ovce Dallove (ovis dalli dalli), pri malých jazierkach a mokrinách zase losy aljašské (alces alces gigas) kŕmiace sa vodnými rastlinami. Napriek ľudským zásahom možno v tejto oblasti stále nájsť nory vlka dravého (canis lupus). V hojných počtoch tu možno pozorovať aj menšie zvieratá ako napríklad svište aljašské (marmota caligata), sysle Parryove (spermophilus parryii), bobre kanadské (castor canadensis), pískavky pika (ochotona princepes) a zajace meňavé (lepus americanus). V parku tiež žijú líšky, rysy, kuny americké (martes americana) a rosomáky severské/tajgové (gulo gulo) ale vďaka ich plachosti je ťažšie ich spozorovať.

Park je známy aj svojou populáciou vtákov. Mnohé migrujúce druhy sa v parku zdržujú koncom jari a v lete. Možno tu pozorovať chocholáče (bombycilla), skaliariky (oenanthe) kolibkárika severského (phylloscopus borealis), smrečiara krivonosého (pinicola enucleator) a tiež snehule (lagopus) a labute malé (cygnus bewickii). Z dravcov sa tu vyskytujú najmä rôzne druhy sôv a sokolov, napríklad sokol poľovnícky (falco rusticolus) či, síce rozšírený ale predsa pozoruhodný, orol skalný (aquila chrysaetos).

V miestnych vodách možno nájsť 10 druhov rýb včítane pstruhov, lososov a lipňa arktického (thymallus arcticus). Keďže sú ale mnohé rieky a jazerá v Denali napájané ľadovcami, ľadovcové nánosy a chlad spomaľujú metabolizmus rýb a nedovoľujú im dorásť do štandardnej veľkosti. V Denali sa vyskytuje len jeden druh obojživelníka – skokan lesný (rana sylvatica) – žije v blízkosti jazier.

Zamestnanci parku sa neustále snažia, aby „divá zver zostala divá“, čo v praxi znamená obmedzenie ľudského vplyvu na zvieratá na minimum. Kŕmenie zvierat je prísne zakázané, keďže môže spôsobovať neželané zmeny v ich stravovacích návykoch. Od návštevníkov sa tiež požaduje, aby zvieratá pozorovali z bezpečnej vzdialenosti. Aj keď v parku žije veľa medveďov, vďaka povinnému oboznamovaniu turistov s preventívnymi opatreniami a používaniu špeciálnych uzavretých nádob na potraviny sa podarilo výrazne znížiť počet nebezpečných stretnutí ľudí s medveďmi. Niektoré časti parku bývajú často uzavreté kvôli neobvyklej aktivite zvierat, a to najmä oblasti vlčích a medvedích nôr a zóny lovu týchto predátorov. Uzávery sa počas roka môžu meniť. Vďaka spoločnej snahe zamestnancov a návštevníkov parku sa Národný park Denali stal vyhľadávaným miestom na pozorovanie divej prírody.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Vŕbovka úzkolistá - epilobium angustifolium

Aljašský chrbát, ktorý sa tiahne celým územím parku, vytvára v Denali zaujímavé ekosystémy. Keďže tektonický stupeň (pomyselná čiara, ktorá delí pevninské skalné podložie od pobrežných naplavenín) sa v tejto oblasti nachádza približne vo výške len 760 metrov nad morom, lesný porast je v parku zriedkavý. Zalesnené oblasti sa nachádzajú len v rovinatejšej západnej časti okolo jazera Wonder Lake a v nížinách, kde zamrznutú zem roztopila tečúca voda. Vyskytujú sa tu najmä smreky a vŕby. Minerálne zloženie pôdy, jej teplota a celkový nedostatok pôdnej hmoty spôsobujú, že na úpätiach hôr nie sú vhodné podmienky pre rast stromov, a teda väčšina stromov a kríkov tu rastúca nedosahuje plnú veľkosť.

Väčšinu územia parku pokrýva tundra. Na vrstve rozdrobených skál, ktoré sa po tisíce rokov hýbali spolu s ľadovcami, sa usádzajú vrstvy ornice. Tú rýchlo pokrývajú machy, huby, paprade a tráva, tam kde je tundra mokrá sa na chumáčoch trávy často uchytia riasy. Dobre sa tu darí tiež čučoriedkam a šeferdiám (shepherdia canadensis), ktoré tvoria hlavnú zložku potravy tunajších medveďov.

V parku možno nájsť viac ako 450 druhov kvitnúcich rastlín. Pohľad na údolia plné kvitnúcich zlatobyľov, zvončekov, horcov, vlčieho bôbu a typickej vŕbovky úzkolistej (epilobium angustifolium) je obľúbeným motívom pohľadníc a umeleckých diel.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]