Obrázky z výstavy

Obrázky z výstavy (rusky: Картинки с выставки ) je dielo ruského skladateľa Modesta Petroviča Musorgského. Ide o pôvodne klavírne dielo, ktoré však neskôr zorchestrovali mnohí skladatelia. Dnes sú Obrázky z výstavy známe predovšetkým v orchestrálnej úprave Maurica Ravela, ktorý dielu vynikajúcou inštrumentáciou vdýchol nový rozmer.

Vznik

V roku 1873 zomrel architekt Viktor Hartmann. Musorgskij sa s Hartmannom spoznal prostredníctvom Vladimira Stasova okolo roku 1870, keď ho uviedol do kruhu "Balakirew". Hartmann študoval v Petrohrade a najprv vynikal ilustráciami kníh. Potom pracoval ako architekt a zhotovil okrem iného v roku 1862 v Novograde pomník zasvätený tisícemu výročiu Ruska. V roku 1864 odišiel na 4 roky do zahraničia. V tomto období vznikla väčšina jeho aquarelov a žánrových skíc. Pri poslednom stretnutí s Musorgským utrpel Hartmann záchvat slabosti, keď sa rozprávali o novom ruskom stavebnom štýle. O niečo neskôr Hartmann zomrel. Musorgskij napísal krátky nekrológ do Petrohradkých novín. Keď sa Stasov, ktorý sa v čase Hartmannovej smrti zdržiaval v zahraničí, vrátil do Petrohradu, zorganizoval vo februári a marci 1874 na pamiatku svojho priateľa výstavu s jeho dielami. Výstavný katalóg obsahoval okolo 400 diel, medzi tým rané ilustrácie kníh, cestovné náčrty, architektonické a kostýmové návrhy. Celá rada diel sa ešte počas výstavy pridávala. Táto výstava podnietila Musorgského k tomu, aby svojmu zosnulému priateľovi napísal aj hudobnú pamiatku. V jednom enormnom tvorivom ošiali skomponoval suitu "Obrázky z výstavy", ktorú 22. júna 1874 dokončil.

Časti

Klavírna verzia

Podľa Musorgského rukopisu, v ktorom promenády nie sú číslované.

Promenáda (B-dur)
1. Škriatok
Promenáda (As-dur)
2.Starý hrad
Promenáda (H-dur)
3. Hrajúce sa deti, alebo Park v Tuilleries
4. Bydlo
Promenáda (d-mol)
5. Balet nevyliahnutých kuriatok
6. Samuel Goldenberg a Shmuyle
Promenáda (B-dur)
7. Trh v Limoges
8. Catacombae Sepulcrum romanum
9. Baba-Yaga, alebo Domček na stračej nôžke
10. Veľká brána Kyjevská

Ravelova orchestrácia

Je tu vynechaná posledná promenáda v B-dur.

Promenáda (B-dur)
1. Škriatok
Promenáda (As-dur)
2.Starý hrad
Promenáda (H-dur)
3. Hrajúce sa deti, alebo Park v Tuilleries
4. Bydlo
Promenáda (d-mol)
5. Balet nevyliahnutých kuriatok
6. Samuel Goldenberg a Shmuyle
7. Trh v Limoges
8. Catacombae Sepulcrum romanum
9. Baba-Yaga, alebo Domček na stračej nôžke
10. Veľká brána Kyjevská

Analýza

Táto suita je postavená na rondovej forme, v ktorej sa medzi jednotlivými obrazmi päťkrát opakuje Promenáda, počas ktorej sa pozorovateľ pohybuje od jedného obrazu k druhému. Počas prechádzky výstavou na neho silne pôsobia jednotlivé obrazy. Ostáva pri nich stáť, aby ich mohol lepšie pozorovať. Každý z týchto obrazov predstavuje jednu časť tejto skladby a nasledovne je separátne rozanalyzovaná. K poradiu jednotlivých častí treba povedať, že pri nepárnych obrazoch 1,3,5,7 a 9 ide o prevažne odľahčené skladby so scherzovým charakterom, pričom obrazy s párnymi čísalmi 2,4,6,8 a 10 sú v pomalšom tempe a idú od melancholického až po majestátno-monumentálne. Sú to tie dva druhy pocitov, ktoré Musorgského napĺňali pri spomienkach na zosnulého priateľa. Na jednej strane smútok z jeho smrti, na druhej strane šťastné chvíle, ktoré ich spájali.

Promenády

Promenády jasne predstavujú Stasova a Musorgského ako sa prechádzajú od obrazu k obrazu. Píše doslovne:"Skladateľ sa sám zobrazil ako chodí sem a tam, občas zastane, potom sa ponáhľa ďalej, aby pristúpil bližšie k určitému obrazu. Občas jaho cesta viazne - Musorgskij, plný smútku, myslí na svojho mŕtveho priateľa." Sám Musorgskij piše Stasovovi list, ktorý mu poslal počas práce na tejto Suite v júni 1874, v ktorom píše, že v medzihrách sa zjavuje jeho duševný obraz, a že si myslí, že sa mu tie medzihry vydarili. Téma Promenád odzrkadľuje v mnohých ohľadoch zvláštnosti ruského jazyka a hudby. Jej charakter je vždy ovplyvnený predchádzajúcim obrazom. Tým pádom znie variácia Promenády - Con morturis in lingua mortua - v smutnom h-mole, kým Promenáda po obraze dvoch Židov prichádza skutočne hrdo a v povšimnutiahodneh dĺžke.

Promenáda 1(B-Dur)

Prvá Promenáda je úvodom k dielu. Hlavný motív je nasledovný (klavírna verzia):

Na začiatku sa objavuje striedanie "predspevujúcich" a "zboru", čo je typickým znakom ruskej ľudovej hudby. Tento nápev je stále ten istý, niekedy ako variácia, niekedy transponovaný. Úvodná Promenáda je založená na druhu štruktúry "a,b,a" (a:T1-8, b:T9-21, a:T21-24). Zvlášť to vystupuje do popredia v Ravelovej orchestrálnej úprave pri striedaní dychov a sláčikov.

Promenáda 2 (As-Dur)

Téma sa nachádza v ľavej ruke v piáne. Pri opakovaní je vždy sprevádzaná zborom v pravej ruke. Pri treťom nástupe témy v deviatom takte je už sústavne doprevádzaná. Kým sa už téma Promenády stráca v ritardande a diminuende, nastupuje attacca ďalšia časť - Starý hrad.

Promenáda 3 (H-Dur)

Hlavná téma je v paralelných oktávach rozdelená na vysoký a nízky zbor, ktorý sa navzájom napodobňuje. Je to metóda ruskej polyfónie v protiklade k západnej fúgovej technike. Posledné dva takty sa ukončujú tlmením melódie cez návrat k unizónu a cez diminuendo a ritardando, ktoré sú v notách vypísané.

Promenáda 4 (d-mol)

Téma Promenády začína v strede vo veľek výške v piáne. Molová tonika pripomína predchádzajúci obraz, ktorý v pozorovateľovi ešte doznieva. Každé dva takty zaznieva o oktávu nižšie a je sprevádzaná neustálym crescendom. Na vrchole v šiestom takte pokračuje téma v pravej ruke podľa prvotnej imitácie, na čo nadväzujú v deviatom takte štyri šestnástiny, ktoré naznačujú nasledujúci obraz - Balet nevyliahnutých kuriatok. Ešte raz zaznie posledná spomienka na Promenádu, prv než sa pozorovateľ úplne [[odovzdá obrazu kuriatok.

Promenáda 5 (B-Dur)

Piata Promenáda je v celom rozsahu opakovaním prvej. Rozdeľuje dielo na dve časti. Kto ju hľadá v Ravelovej orchestrálnej úprave, nenájde ju, on ju vynechal. Pár malých úprav ovplyvňuje zhutnenie témy - na začiatku sú oktávy a neskôr v doprovode zamieňa napríklad jednu štvrťku za dve osminy.

V zvyšnej časti nasledujú ešte dve variácie Promenády. Je to medzičasť Con morturis in lingua mortua a majestátny záver - Veľká brána Kyjevská.

Con morturis in lingua mortua (h-mol)

Mussorgskij sám napísal na okraj svojho rukopisu nasledujúcu poznámku:"Latinský text znie: s mŕtvymi jazykom mŕtvych. Čo vyjadruje tento latinský text? - Tvorivý duch zomrelého Hartmanna ma vedie k lebkám a vyvoláva ich; lebky sa jemne rozsvietia." Po myšlienkovom spracovaní Hartmannovho obrazu "Katakomby" sa Musorgskij cíti ešte raz vtiahnutý k mŕtveu priateľovi. V tejto pomalej časti plnej citu myslí eśte raz na neho a zotrváva v tichosti, pred tým ako sa ďalej prechádza výstavou. Táto časť je rozdelená na dve podčasti, každá z nich obsahuje desať taktov. Prvých desať taktov začína s oktávovým tremolom na fis, ktoré po chromatickom poklese ostáva znovu na fis. V ľavej ruke zaznieva molová variácia témy Promenády ako druh smútočného pochodu. Melódia druhých desiatich taktov je prekrývaná tremolom, ktoré konštantne zotrváva na fis.

Obrazy

1. Škriatok (es-mol)

"Tento obraz predstavuje malého škriatka, ktorý sa na svojich krivých nožičkách ťarbavo, ťažkopádne pohybuje." - Stasov

Z tohto, tu Stasovovom opísaného škriatka, sa neskôr v Ravelovej orchestrálnej úprave stáva nešikovný, na pozorovateľa hnevlivo pozerajúci škriatok, ktorý chodí neustále dookola až skoro spadne. Tomuto dookola chodiacemu škriatkovi je, ako aj väčšine obrazom, základom schéma a,b,a. Časť a obsahuje dva motívy - jeden ráchly osminový a jeden synkopový. Začína sa osminovým motívom v taktoch 1-10. V nasledujúcich taktoch (T11-18) nasleduje opakovanie, na čo je prvý motív vymenený synkopovým. Nasleduje úľak v taktoch 19-28. Potom nasleduje splývanie obidvoch motívov (T29-37), na čo nakoniec v takte 38 nasleduje časť b. Časť b je označená ako Poco meno mosso a pripomína abstraktnú verziu Promenády. Toto sa opakuje a je vždy na koniec (T45-46 a T58-59) prerušené rýchlym osminovým motívom prvej časti. Na to naväzuje v taktoch 60-65 pokračovanie tejto abstraktnej Promenády so zostupujúcimi pólovými notami v doprovode, tentokrát ale bez rýchleho osminového motívu. Toto pokračovanie sa v ďalších šiestich taktoch opakuje, pričom sa hlasy po druhýkrát vymenia. Potom nasleduje druhýkrát časť a, tentokrát s variáciou synkopového motívu v taktoch 72-93. Skladbička končí groteskným osminovým behom, ktorému je predpísané "velocissimo" a "con tutta forza".

2. Starý hrad (gis-mol)

" Stredoveký hrad, pred ktorým stojí trubadúr spievajúci svoju pieseň." - Stasov

Táto časť predstavuje pieseň, ktorú spieva trubadúr a dopravádza ju svojím nástrojom. Čo sa týka spevádzajúceho nástroja, ide o starodávny nástroj, u ktorého pri hraní, tak ako napríklad u gájd, jednostaj znie aj zákldaný tón. V tomto prípade sa pod pojmom základný tón myslí jedno gis, ktoré znie počas celej skladby. Jednotlivé strofy spevu a doprovodu končia stále tým istým obratom. Po prvých dvoch strofách, ktoré predstavujú istý druh expozície, nasleduje 5 ďalších, ktoré sa zo začiatku stále zinzenzívňujú aby sa potom po následnom uviaznutí v taktovh 86-95 stratili. Aj keď je táto skladba po celý čas označená pp, dosiahnu prostredné strofy hlasitostný vrchol, ktorý prispieva v týchto častiach k zhusteniu. Ravel píše vo svojej orchestrálnej verzii v strednej časti f, aby sa ku koncu mohol znovu vrátiť do pp. Melódia je pôvabná, typická pre ruskú ľudovú hudbu. Tercie na začiatku, ako aj synkopické kvinty a početné kvarty (napr. vždy na začiatku strofy) sú elementy, ktoré sa v ruskej ľudovej hudbe často vyskytujú. Tiež improvizačný princíp použitý v strofách, ktorý má vždy rovnakú konečnú frázu po improvizácii v melódii je v Rusku veľmi používaný. Na tiché doznievanie tejto skladby nasleduje tretia Promenáda, ktorá prechádza do tretej skladby - Tuileries.

3. Hrajúce sa deti (H-Dur)

"Aleja záhrad Tuileries, na ktorej je plno detí s opatrovateľkami." -Stasov

Aj tejto skladbe je základom forma a,b,a. Odľahčené šestnástinové behy a akordový H-Dur-gis-mol motív na začiatku predstavujú Stasovom opísané deti, ktoré sa v Tiuleries záhradách hrajú a skáču sem a tam. Motív sa zintenzívňuje od siedmeho taktu (dobre to počuť hlavne na harmňoniách, ktoré sú stále tvrdšie) aby ho potom od štrnásteho taktu preklenul kľudnejší b motív. Od taktu 22 sa téma zosilnene vracia. Na konci sa nachádza šestnástinový beh v harmonickom dis-mol, ktorý by sa dal v dnešnej dobe najlepšie opísať rýchlo sa vzďaľujúcou kamerou. Týmto behom sa prechádza k nasledujúcemu obrazu.

4. Bydlo (gis-mol)

"Poľský voz s mocnými kolesami tiahnutý volmi." -Stasov

Počas monotónneho gis-mol-H-Dur basového doprovodu sa v hornom hlase vyvíja melódia. Tak ako pri Starom hrade, aj tu sa jedná o druh piesne s troma strofami vo variáciách, ktorá sa v druhej strofe zintenzívňuje aby sa potom na konci tretej strofy mohla stratiť v nekonečnosti výstavnej sály. Konkrétne to znamená, že pieseň sa jednohlasne začína vo fortissime (u Ravela v pianissime), v strede sa rozvije až do štvorhlasu a na konci zaniká v jednohlasnom pianissime. Každá strofa sa skladá z dvoch častí, ktoré síce rovnako začínajú, no rôzne sa ďalej vyvíjajú. Pokiaľ ide o melódiu, tak sú prvá a tretia strofa v taktoch 2-20, respektíve 39-57 prakticky identické. Prostredná strofa je tvorená variáciou témy. Tak ako v druhom obraze, aj tu sa nachádza mnoho znakov ruskej ľudovej hudby. Sú to predovšetkým časté kvartové a kvintové kroky, ostinátová figúra v base a stúpajúca kvinta, ktorá sa na začiatku melódie stále vracia. V jednom liste pre Stasova Musorgskij napísal k tomuto nadpisu:"Číslo 4: jednoducho - Sandomirzsko Bydlo, samozrejme to takto nebude napísané a ostane to len medzi nami." No neostalo to len medzi nimi, a preto vieme dnes aj my, že tento volí voz zobrazený na tomto obraze pochádza zo Sandomierz, teda z mesta, v kotrom strávil Hartmann veľkú časť svojho života a z ktorého pochádzajú aj dvaja Židia z obrazu číslo 6. Nasledujúca Promenáda 4 preberá smutnejší charakter tohto obrazu, aby potom s náhle odľahčeným záverom prešla na ďalší obraz - Balet nevyliahnutých kuriatok.

5. Balet nevyliahnutých kuriatok (F-Fur)

"Hartmannov obraz ako kostýmový návrh pre balet Trilby." -Stasov

Ako už bolo na začiatku spomenuté, nepárne obrazy majú scherzový charakter. Balet nevyliahnutých kuriatok je z nich jediný, ktorý je skutočné Scherzino so strednou časťou - Trio. V prvej, opakujúcej sa časti počuť skackajúce a pískajúce kuriatka, ktoré tancujú balet. Nápadné pri tejto téme je, že sa pri vrchnom hlase jedná väčšinou o paralelnú kvintu k basu. Poďalších šiestich taktoch sa táto časť zopakuje, a potom nasleduje trio. Trio pozostáva z dvoch osemtaktových častí, ktoré sa opakujú a sú označené ppp. Prvý diel pozostáva z ostináta v base a nad tým pohybujúcimi sa trilkami, ktoré tvoria čipkovitú melódiu. Druhý diel Tria vedie so svojími osminami znovu k prvotnému motívu, ktorý končí Codou.

6. Samuel Goldenberg a Schmuyle (b-mol)

"Dvaja poľskí Židia, jeden bohatý, druhý chudobný." -Stasov

Dve témy použité v tejto časti predstavujú týchto dvoch Židov. Prvý vystupuje mocne a rozhodne, druhý ticho, nervňozne až trochu nechutne. V prvom sa jedná o toho bohatého, ktorý vystupuje jasne a sebavedomo v taktoch 1-8. V ďalších ôsmich taktoch nasleduje druhý, ten chudobný, ktorý sa nervózne krúti dookola, sťažuje sa, prípadne ukradne peniaze niektorému okoloidúcemu, kto vie. V taktoch 17 a 18 sa obaja stretnú, na čo nasleduje v taktoch 19-25 ich debata, v ktorej ľavou rukou rozpráva bohatý a pravou rukou chudobný Žid. Na to už rozpráva len bohatý Žid a v posledných dvoch taktoch môžeme nadobudnúť dojem, že chudobný sa v energických slovách bohatého (ff) už úplne stratil. V jednom liste svojej dlhodobej známej - Ludmile Schestakovej, sestre Glinku, píše Musorgskij už v roku 1868, že sa snaží vložiť do svojej hudby ľudské hlasy. Presne to robí Musorgskij v tejto skladbičke. Po prvých ôsmich taktoch pomalého, rozvážneho rozprávania bohatého Židanasleduje osem taktov chudobného žida. Ten rozpráva rýchlo, s neustálymi opakovaniami na huhňajúcom tóne. Potom sa obidvaja rozprávajú, bohatý Žid v base a chudobný o niečo hlasnejšie (paralelné oktávy) v pravej ruke. Bohatý má ale posledné slovo a donúti chudobného mlčať. Tónina, ktorá spolu s uvoľnenými e a a tvorí určitý druh cigánskej stupnice, poukazuje na židovský pôvod obidvoch osôb. V origináli nasleduje po tejto časti opakovanie prvej Promenády, kotrá celé dielo delí na dve časti. V orchestrálnej Ravelovej verzii, ako aj v mnohých iných úpravách sa táto Promenáda vypúšťa a nasleduje rovno scéna z trhu v Limoges.

7. Trh v Limoges (Es-Dur)

"Francúzske ženy vášnivo hádajúce sa na trhu." -Stasov

Musorgskij mal prvotne v úmysle zapojiť tu reálnu ženskú hádku, no nakoniec ostal len pri hudobnej hádke. Ako v predchádzajúcom obraze, aj tu je predstavená ľudská reč. V protiklade k predchádzajúcemu obrazu použil tu namiesto cigánskej stupnice obyčajný Es-Dur, keďže hádajúcich sa ľudí nepredstavujú Židia orientálneho pôvodu, ale francúzske ženy. Neustále šestnástiny vyjadrujú obrovský vír zvukov a horlivý trhový zhon. Do tohoto zvukového víru sa zamiešavajú aj nadávky a z časti aj bitky, napríklad v taktoch 4-8, ale hlavne v ôsmom takte, keď sa veľmi rýchlo mení medzi vysokými a nízkymi tónmi. Hádky sú stále mocnejšie (jasne to vidieť na dynamike, dizonanciách a veľkých skokoch) a v takte 25 sa vracia k úvodnému motívu, ktorý však teraz zaznie o veľkú terciu vyššie. Ešte raz sa hádka zosilní, aby potom attacca viedla rýchlymi tridsaťdvojinami k nasledujúcej časti - Katakomby.

8. Catacombae Sepulcrum romanum (h-mol)

"V tomto obraze Hartmann zobrazil sám seba, ako si pri svetle lampáša pozerá parížske katakomby." -Stasov

Táto časť - Sepulcrum romanum - nesie pečať hrozivých zvukov, pri ktorých až tuhne krv v žilách. Obraz podľaStasova predstavuje samého Hartmanna, ako si spolu so strážnikom držiacim lampáš a s architektom pozerá parížske katakomby. Nahromaďujú sa lebky na lebky - smrť je všadeprítomná. Čo by sa z výstavy obrazov hodilo viac ako Reqium na Hartmannovu česť, než obraz, ktorý Hartmann sám ukazuje ako konfrontáciu so smrťou? Táto skladba pozostáva s z takmer úplne nemelodických za sebou idúcich akordov. Každú chvíľu sa z tmy v piáne mihnú vo svetle lampáša nové hrozivé obrazy vo fortissime. Od taktu 3 až po takt 11 idú akordy po takmer chromatickej basovej línii d, cis, c, h, b, a, g, fis.

9. Baba-Yaga, alebo Domček na stračej nôžke (C-Dur)

"Hartmannov obraz ukazuje hodiny vo forme domu Baby-Yagy, ktorý stojí na stračej nôžke. Musorgskij k tomu ešte pridal let Baby-Yagy na mínomete." -Stasov

Baba-Yaga jazdí chladnými ruskými nocami, ako je typické pre ruských zástupcov týchto špecialít, na mínomete a nie na obyčajnej metle. Jej dom stojí na stračej nôžke, a to z úplne jednoduchého dôvodu. Keďže dom sa krúti, môže sa k svojím obetiam vždy natočiť a otvoriť im vchodové dvere do zaručenej skazy. Ježibaba totiž veľmi rada žere ľudí, predovšetkým ich kosti. To, ako sa chatrč k poslucháčovi obracia zlovestným skokom (veľká septima smerom hore) môžeme počuť už v prvých akordoch. Aj tomuto obrazu je základom a,b,a štruktúra. Po prvom dieli (Allegro con brio, feroce) nasleduje pomalší stredný diel, označený ako Andante mosso. Po repríze prvého motívu, tentokrát označeného ako Allegro molto, nasledujú razantné šestnástiny, ktoré vedú attacca na ďalší obraz. Čo sa týka prvého motívu -zdá sa, ako keby jednostaj krúžil okolo tónu G. Rýchly, chromaticky stúpajúci osminkový motív, ktorý tiež začína na G tvorí v taktoch 17-32 prechod v ôsmich pasážach. Posledných štyri krát sa mu v pravej ruke pridáva motív so sekundovými prvými údermi. Na to sa napája trochu heroicky znejúci motív. Je to možno Baba-Yaga, ktorá práve lieta hore-dole na svojom mínomete. Čím dlhšie, čím viac sa do tohto heroického motívu pridávajú rýchle osminové pohyby a agresívne dizonancie. V takte 57 preberajú kormidlo osminy už definitívne a od taktu 67 prichádza do hry aj hrozivá, chromaticky zostupujúca basová línia, ktorá nakoniec ústi do rýchleho šestnástinového behu. Po spomalení tohto motívu a po štvrťkách na tom istom tóne (G) po celé dva takty, nasleduje časť b. Časť b nesie pečať dlhých sextolových pohybov, ktoré na konci zruší tremolo. V base sú tieto sextoly sprevádzané istou variáciou prvého motívu. Na to nasledujúca (T123) repríza úvodného motívu je trochu skrátená. Pre šestnástinový beh v takte 187 je teraz viac miesta. Namiesto toho, aby na konci spomalil, tak po dosiahnutí najnižšieho bodu znovu stúpa a vedie nás ku nikdy nepostavenej Veľkej bráne Kyjevskej.

10. Veľká brána Kyjevská (Es-Dur)

"Hartmannov obraz predstavuje architektonický návrh mestskej brány pre Kyjev v masívnom starosruskom štýle s kupolou vo forme slovanskej helmy." -Stasov

Veľká brána Kyjevská je plán mestskej brány Kyjeva, ktorá mala pripomínať nešťastný atentát na cára Alexandra II. Brána mala pôvodne obsahovať aj veľkú zvonicu s kostolom. V Musorgského "Obrázkoch z výstavy" predstavuje bombastické finále Suity. Táto časť pozostáva takpovediac z troch stavebných kameňov - variácia témy Promenády, chorál a zvonkohra zvonice nachádzajúcej sa v bráne. V prvých ôsmich taktoch je predstavená variácia Promenády. Na to sa v nasledujúcich trinástich taktoch opakuje a vedie ďalej, na čo nasleduje opakovanie originálnej formy, no tentokrát hlasnejšie a je podfarbená orgánovým Es. Tento prvotný nálet gigantizmu je v tridsiatom takte prerušený chorálom znejúcim z kostola brány vo frigickej As-Dur, ktorý je navyše ešte aj označený senza expresione. Podľa Stasova je tomuto chorálu základom Choral Elicy vo Christa krestistesja z ruskej liturgie. Tento chorál je v takte 47 prerušený prvou témou, ktorá je ale tentokrát sprevádzaná stúpajúcou a klesajúcou Es-Dur stupnicou v osminách. Tieto osminové pohyby sa najprv nachádzajú v pravej ruke a pri výmene hlasov v takte 55 prejdú do ľavej, kde potom ostanú. Opäť nasleduje chorál (T64), teraz o kvintu vyššie. Tentokrát však zaznie v plnej sile vo fortissime. Po diminuende v takte 76 nasleduje od taktu 31 zvonkohra znejúca zo zvonive. Pomaly začína znieť, najprv veľké ťažké zvony, ktorých kmity notujú velý takt. O niečo menšie zvony, ktoré nastupujú v takte 85, majú tri kmity na takt a tie ešte menšie sa zmiešavajú s predchádzajúcimi napísanými v osminách. Od taktu 97 sa do zvonkohry skryto zamiešava aj originálna téma Promenády. Po ôsmich taktoch nasleduje prechod, ktorý kladie nápor na celú klaviatúru. Za nasledovnými triolami (T144) sa znovu ukrýva téma Promenády, kotrá po prechodnej časti v taktoch 140-161 poslednýkrát vedie k hlavnej téme tejto skladby a majestátnemu záveru celého diela.