Obraznosť frazémy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Obraznosť frazémy alebo prenesenosť významu alebo metaforickosť frazémy alebo figuratívnosť frazémy je jedna z vlastností významu frazémy, ktorá sa najčastejšie radí medzi podstatné vlastnosti, niekedy sa pokladá priamo za východisko každej frazeologizácie (takto napr. F. Miko) a inokedy sa zaraďuje medzi fakultatívne, nie univerzálne ani obligátne znaky frazémy (takto napr. V. M. Mokijenko). Pri hocijakom z uvedených hodnotení je to jedna z najpregnantnejších vlastností frazémy, ktorá vzniká ako dôsledok desémantizácie slov, ktoré sa stávajú komponentmi frazémy. Keďže desémantizácia komponentov býva úplná aj čiastočne (a v dôsledku toho aj frazeologizácia spojenia môže byť úplná aj čiastočná), treba aj pri obraznosti vydeľovať celú skupinu prípadov, od výrazov s úplnou obraznosťou (p. frazeologické zrasty a celky) až po spojenia s minimálnymi významovými zmenami. Práve takýto dynamický pohľad na obraznosť prekleňuje spomínané rozdielne hodnotenie tejto vlastnosti pri vymedzovaní frazémy. Predovšetkým pre nevýraznosť obraznosti istých frazém niektoré teórie nepoužívajú ani jeden z uvedených názvov tejto vlastnosti a hovoria o sémantickej transpozícii frazémy. Prípady s veľmi výraznou obraznosťou, ktorá sa najčastejšie uplatnila ustálením aktuálnych básnických metafor, sa označuje ako poetická obraznosť frazémy. Význam frazémy, ktorý vznikol uplatnením obraznosti, resp. spomínanou sémantickou transpozíciou, sa nazýva prenesený význam frazémy.

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.