Obrazovka (klasická)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Schematický rez obrazovkou s elektromagnetickým vychyľovaním a zaostrovaním
1. Riadiaca mriežka
2. Anóda
3. Vychyľovacie cievky
4. Žeraviace vlákno
5. Katóda
6. Elektrónový lúč
7. Zaostrovacie cievky
8. Luminoforová vrstva
Rez farebnou televíznou obrazovkou
1. Elektrónové delo
2. Tri samostatné elektrónové lúče pre červenú, zelenú a modrú zložku obrazu
3. Zaostrovacie cievky
4. Vychyľovacie cievky
5. Prívod anódového napätia
6. Dierovaná maska zabezpečujúca dopad lúčov jednotlivých farebných zložiek na luminofory zodpovedajúcej farby
7. Luminoforová vrstva s červenými, zelenými a modrými luminoformi
8. Detail luminoforovej vrstvy a funkcia dierovanej masky

Obrazovka (iné názvy pozri nižšie) je vákuová elektrónka, ktorá premieňa elektrický signál na viditeľný obraz, pričom tento obraz sa vytvára tak, že pohybujúci sa elektrónový zväzok s premenlivou intenzitou dopadá na fluorescenčné tienidlo. Používa sa napríklad v televízoroch, počítačových monitoroch a osciloskopoch.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy sú:

  • obrazovka[1][2][3][4][5], CRT [6], obrazovka typu CRT [7], obrazovka CRT/CRT obrazovka [8], katódová obrazovka [9], vákuová obrazovka[10][11], zastarano [alebo dodnes ešte pre osciloskopy]: obrazová elektrónka [12][13][14][15]; zriedkavo: prijímacia obrazovka [16] (ako opak snímacej obrazovky, teda snímacej elektrónky - porov. nižšie)
  • katódová trubica [17][18], katódová lampa[19], katódová elektrónka[20], zriedkavo: trubica s katódovými lúčmi [21]
  • Braunova trubica [19], Braunova lampa [13]

Anglický ekvivalent znie: cathode-ray tube (skr. CRT).

Názov Braunova trubica a prípadne aj názvy katódová trubica (resp. kat. lampa/elektrónka/trubica s katódovými lúčmi) sa občas používajú len na označenie najstaršej formy/predchodcu (typickej) obrazovky. [22][13][23]

Vyššie uvedené názvy (okrem vákuová obrazovka, prijímacia obrazovka a Braunova trubica/lampa) občas (najmä staršie a najmä v súvislosti s televíziou) zahŕňajú aj snímacie elektrónky (=snímacie obrazovky, snímacie obrazové elektrónky) [24][25][26][27][28][29][30]. Tieto nie sú predmetom tohto článku, treba o nich pozrieť článok snímacia elektrónka.

Televízna obrazovka (t.j. nie snímacia obrazovka a nie napr. obrazovka osciloskopu) sa staršie nazývala aj kineskop [16][31]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Prúd elektrónov vychádzajúci z nepriamo žeravenej katódy sa tvaruje do tenkého nerozbiehavého zväzku sústavou elektród pripojených na vhodné napätia. Celá sústava sa nazýva elektrónové delo a je umiestnená v hrdle obrazovky (úzky valec v osi obrazovky). Elektrónový lúč je elektromagneticky vychyľovaný sústavou cievok umiestnených zvonka na prechode z hrdla do banky obrazovky tak, aby sa stopa lúča v mieste dopadu na tienidlo pohybovala v riadkoch umiestnených tesne jeden pod druhým a tým postupne pokryla celé tienidlo. Tienidlo je pokryté vrstvou luminoforu schopného katódoluminescencie (t. j. po dopade elektrónov vyžaruje (emituje) svetlo jednej vlnovej dĺžky (jednej farby)) s pomerne krátkym dosvitom (aby pri pohyblivom obraze pohybujúce sa svetlé objekty „neťahali za sebou chvost“). Prúd katódy (ovplyvňuje množstvo elektrónov v lúči) je modulovaný tak, aby rozmietaný lúč vytvoril žiadaný obraz. Vnútro banky obrazovky je pokryté vodivou (uhlíkovou) vrstvou a tvorí vlastne anódu obrazovky, pričom je na ňu (zvláštnou elektródou vo vrchnej časti banky) privedené urýchľujúce napätie 15 až 25 kV.

Farebná obrazovka má v hrdle umiestnenú trojicu samostatne modulovaných katód (po jednej zo základných farieb - červená, zelená, modrá - RGB) so spoločnou elektrónovou optikou. Vychyľovacia sústava je tiež spoločná, avšak zahŕňa ešte sústavu korekčných permanentných magnetov a cievok. Tienidlo je pokryté pravidelnou sústavou bodov s luminoformi emitujúcimi svetlo troch farieb a tesne pred tienidlom je umiestnená kovová mriežka, ktorá zabraňuje dopadu rozptýlených elektrónov na luminofor vedľajšej farby, než pre ktorý je lúč určený.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. obrazovka. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 502
  2. obrazovka. In: Elektrotechnický náučný slovník. 7. zv. Elektrotechnika. Bratislava: Alfa, 1971, S. 243
  3. Spracovanie informácií. Anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. Bratislava: Alfa, Berlín: VEB Verlag Technik. 1979. S. 39
  4. obrazovka. In: Technický slovník naučný 5 M – O. Praha : Encyklopedický dům, 2003. ISBN 80-7335-080-7. S. 337.
  5. obrazovka. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník M – R . 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 404
  6. CRT. In: Technický slovník naučný 1 A – Č. Praha : Encyklopedický dům, 2001. ISBN 80-7335-080-7. s. 353.
  7. príloha Nariadenia Rady (ES) č. 1148/2002 z 26. júna 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2505/96 o otvorení a správe autonómnych colných kvót spoločenstva pre určité poľnohospodárske a priemyselné výrobky
  8. Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 11. júna 2009. Schenker SIA proti Valsts ieņēmumu dienests. Návrh na začatie prejudiciálneho konania: Administratīvā apgabaltiesa - Lotyšsko. Spoločný colný sadzobník - Colné zaradenie - Kombinovaná nomenklatúra - Zariadenia s aktívnymi tekutými kryštálmi.Vec C-16/08.
  9. Kybernetika: Anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. Bratislava: Alfa, Berlín: VEB Verlag Technik. 1974, S. 19, 95
  10. monitor. In: Technický slovník naučný 5 M – O. Praha : Encyklopedický dům, 2003. ISBN 80-7335-080-7. s. 179.
  11. televizní obrazovka. In: Technický slovník naučný 8 T – Ž. Praha : Encyklopedický dům, 2005. ISBN 80-7335-080-7. S. 44.
  12. TRŮNEČEK: Rádiotechnika od A do Z. Praha: Nakladatel Jod. Hokl, 1947, S. 123 [1]
  13. a b c Časopis pro pěstování matematiky a fysiky, 68-69. [s.l.] : [s.n.], 1939. 920 s. (Citát: "Protože ve své dnešní podobě se Braunova lampa velmi podstatně liší od původní konstrukce, a to jak žhavou katodou, tak i zaostřovacím systémem anod, materiálem stínítka a podobně, označujeme ji obvykle jménem obrazová elektronka.")
  14. Telekomunikace. [s.l.] : Federální ministerstvo spojů, 1996. 340 s. (Citát (k roku 1941): "Časopis Radioamatér zavedl nový český název pro katodovou trubici, obrazová elektronka - obrazovka")
  15. PEROUTÍKOVÁ, Miloslava. Laboratorní práce z Elektrotechniky a Automatizace Elektronická učebnice [2] S. 22
  16. a b Rusko-slovenský technický slovník. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1956. S. 146
  17. Braun, Karl Ferdinand. In: Encyclopaedia Beliana 2. S. 282
  18. RAGAN, Ján. Anglicko-slovenský slovník výpočtovej techniky. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 485 s. ISBN 80-08-01117-3. S. 75.
  19. a b obrazovka. In: Terminológia televízie. Bratislava: Vydavateľstvo SAV. 1956
  20. SKALICKÁ, Cecília; SZEHEROVÁ, Eva. Nemecko-slovenský slovník masových komunikačných prostriedkov. 2., zrev. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. 433 s. ISBN 80-08-01745-7. S. 194.
  21. [3]
  22. Tirpák, Andrej: Elektromagnetizmus. Bratislava: Univerzita Komenského 2004. Citát podľa Slovenského národného korpusu: ...katódová ( Braunova ) trubica , z ktorej sa vyvinuli dnešné obrazovky s elektrickým a magnetickým vychyľovaním používané napr . v osciloskopoch , v monitoroch počítačov a v TV prijímačoch
  23. katódová trubice; Braunova trubice; obrazovka. In: Universum: všeobecná encyklopedie. [CD]. 5. digitálna publikácia 1. knižného vydania. Praha: Odeon, 2006 (2001). ISBN 80-207-1060-4.
  24. SOCHOR, K. Slovník sdělovací techniky. In: Naše řeč, ročník 35 (1951), číslo 5-6, s. 112-114 [4]
  25. snímacia obrazovka; disektor; ortikon; ortikon; elektronická televízia. In: Terminológia televízie. Bratislava: Vydavateľstvo SAV. 1956
  26. ortikon; disektor. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4.
  27. elektronnolučevaja trubka. In: Boľšaja sovetskaja enciklopedija, 1969-1978 (anglický preklad: [5])
  28. elektronno-lučevyje pribory; peredajuščyje elektronno-lučevyje trubki; prijemnyje elektronno-lučevyje trubki. In: PROCHOROV, A. M. (ed.) et al. Fizičeskaja enciklopedija v 5-ti tomach. Moskva: Sovetskaja enciklopedija. 1988
  29. vidikon. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník S – Ž . 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN : 80-7181-768-6. s. 786
  30. snímací obrazovka. In: Universum: všeobecná encyklopedie. [CD]. 5. digitálna publikácia 1. knižného vydania. Praha: Odeon, 2006 (2001). ISBN 80-207-1060-4.
  31. kineskop. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4. S. 621