Odcudzenie (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Odcudzenie alebo alienácia vo filozofii je zničenie alebo obrátenie v protiklad organicky predpokladaného vzťahu medzi človekom a človekom, človekom a prírodou, človekom a Bohom. Premena výtvorov ľudskej činnosti a ľudských vlastností a schopností na niečo od ľudí nezávislé a ovládajúce ich. Tragický pocit osamotenej ľudskej bytosti, proti ktorej stoja nezvládnuteľné, nepriehľadné a nepriateľské sily, dôsledky jej vlastných výtvorov, ktoré človeka rozdvojujú a odľudšťujú.

Podľa Marxa je odcudzenie to, čo zažíva pracovník v kapitalistickej spoločnosti ku svojej práce, svojmu okoliu a sebe.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.