Panva predpolia
Panva predpolia (iné názvy pozri aj v článku čelná priehlbina; angl. foreland basin) je zníženina podlhovastého tvaru, ktorá vzniká na kontinentálnej kôre rovnobežne s pásmovým pohorím, medzi vznikajúcim orogénom a priľahlým kratogénom. Hlavnými procesmi vedúcimi k vzniku panvy predpolia je subdukcia a ohýbanie platne v predpolí nasúvaného vrásovo-násunového pásma[1][2]. Vzniká v dôsledku nahromadenia hmôt v oblasti orogenézy, čo má za následok ohyb litosféry pred nasúvajúcimi blokmi pohoria. Jej šírka a hĺbka je určovaná pevnosťou ohýbanej podložnej litosféry a charakterom pásmového pohoria. Panva predpolia je zapĺňaná sedimentmi, ktoré sú prinášané z erodovaného pohoria, tieto môžu dosiahnuť obrovské hrúbky. Panvy predoplia predstavujú jedno z posledných štádií vývoja paniev spojených s orogenézou. Hlavná časť panvy predpolia sa nazýva čelná priehlbina, angl. foredeep); tento výraz sa ale bežne používa aj ako synonymum panvy predpolia[3].
Typy[upraviť | upraviť zdroj]
Panvy predpolia môžeme rozdeliť na dve kategórie[2]:
- Periférne panvy predpolia (okrajové panvy predpolia) sa vyskytujú na platni, ktorá je predmetom subdukcie či prešmyku podsunutím v dôsledku kolízie platní. Príkladmi sú panvy na severnej strane Álp (Molasová panva) a Karpát (Čelná karpatská priehlbina) v Európe alebo Gangská panva v Ázii.
- Retroarc panvy predpolia sa nachádzajú na nadsúvanej platni počas konvergencie alebo kolízie, teda za vulkanickým oblúkom súvisiacim so subdukciou oceánskej kôry. Príkladmi sú Andské panvy v Južnej Amerike alebo druhohorné až treťohorné panvy Skalnatých vrchov v Severnej Amerike.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Panva predpolia vzniká po uzavretí pôvodnej oceanickej panvy, keď čelná časť pohybujúceho sa orogénu, ktorú tvoria chaotické sedimenty zoškrabnuté zo subdukovaného morského dna (tzv. akrečný klin), dosiahne pri pohybe okraj platformy. V dôsledku postupného presunu čela orogénu cez pasívny okraj kontinentu je litosféra namáhaná a dochádza k jej postupnému ohybu smerom na dol, pod tiažou nasúvaných príkrovov.
Tektonický vývin periférnej panvy predpolia má tri základné fázy:
- Štádium pasívneho okraja, na ktorého roztiahnutom okraji sa vyvíja klin sedimentov erodovaných z platformy.
- Štádium počiatočnej konvergencie, kedy v dôsledku ohybu kôry pod tiažou akrečného klinu vzniká rozsiahla hlbokomorská zníženina, v ktorej sa hromadia sedimenty flyšového typu
- Štádium neskoršej konvergencie, kedy orogén prekrýva celý pasívny okraj a sedimentácia nadobúda kontinentálny alebo plytkomorský charakter
Okrajové panvy predpolia sú zapĺňané sedimentami, ktoré sú erodované z priľahlého horského pásma a nasadajú na staršie orogénne pásma, prípadne aj oceánsku alebo prechodnú kôru. Môžu sa plniť rôznymi typmi sedimentov[4]. V úvodných štádiách vzniku ešte panva predpolia nie je úplne zaplnená sedimentami, keď panva dosahuje najväčšie hĺbky a vzhľadom na svoje veľké prehlbovanie je zaplňovaná iba pomaly. Hovorí sa, že panva je podvýživená. V tomto prostredí sa usadzujú turbiditové sedimenty flyšového typu. V neskoršej fáze sa panva prehlbuje pomalšie a je úplne zapĺňaná klastickými sedimentami označovanými ako molasa. Hromadiace sedimenty tvoria obrovské akumulácie a pôsobia svojou hmotnosťou pri ohýbaní litosféry.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ DeCelles, P. G., Giles, C. A., 1996, Foreland basin systems. Basin Research, 8, s. 105–123
- ↑ a b c Allen, P.A., Allen, J.R., 2005, Basin analysis: principles and applications. Blackwell Publishing, Malden, 549 s.
- ↑ Čech, F., 1985, Nové klasifikácie sedimentárnych panví s uhľovodíkami. Mineralia Slovaca, 17, 5, s. 425-434
- ↑ Vozárová, A., 2000; Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 173 s.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Úvod do sedimentární petrografie a petrologie (sedimentologie) Dostupné online
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Foreland basin na anglickej Wikipédii.
