Oppidum (železná doba)

Oppidum (z lat. mesto) je (spravidla väčšie) opevnené stredisko výroby a obchodu (často aj správnej, spoločenskej a kultúrnej moci) v strednej Európe v železnej (najmä laténskej) dobe, ktoré mnohí bádatelia označujú ako prvé protourbánne sídla (útvary s prvkami mesta). Ich vznik sa najčastnejšie spája s kmeňmi Keltov a Dákov.

Všade, kam keltské kmene v Európe prenikli, sa našli stopy po väčších sídliskách. Boli zvyčajne budované vo vyššie položených miestach vhodných pre obranu. Boli dôkladne opevnené a hájili ich silné vojenské posádky. V obdobiach nebezpečenstva sa do nich sťahovali aj roľníci z okolitých osád. Preto sa stavali v hĺbke vlastného územia a bol z nich dobrý prístup do okolitej krajiny. Na území Slovenska bolo najväčšie bójske Bratislavské oppidum, kde sa našli dôkazy o keltskej mincovni. Jedno z oppíd alebo väčších sídlisk bolo objavené aj na vrchu Havránok neďaleko Liptovskej Mary.

Jedno z najznámejších oppíd je Alesia. Toto miesto odolávalo útoku, ktorý viedol Július Caesar v roku 52 pred Kr., až kým sa nevzdal keltský veliteľ Vercingetorix. Po rozšírení Rímskej ríše v 1. storočí nášho letopočtu boli mnohé oppida opustené, ale niektoré, ako napríklad Alesia, zostali obývané až do stredoveku, alebo si zachovali náboženský význam pre miestne obyvateľstvo.