Ornitóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ornitóza (psitakóza) je bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Chlamydophilla psittaci, ktorá je prenosná na človeka. Názov ochorenia je odvodený od gréckeho slova psitakos, čo v preklade znamená papagáj. Baktérie sú schopné vyvolať u ľudí ochorenie, pokiaľ sú exponovaní infikovaným vtákom, pričom prenos z človeka na človeka bol zdokumentovaný v poslednom desaťročí. Prenos z človeka na človeka sa považuje za zriedkavý. Toto ochorenie je u ľudí najčastejšie spojené s domácimi vtákmi, ako sú domestikované exotické vtáky (papagáje), ale aj s hydinou (morky, sliepky). [1][2][3][4][5]

Šírenie infekcie[upraviť | upraviť zdroj]

Choré, ale aj infikované vtáky s asymptomatickým priebehom ochorenia vylučujú patogénne baktérie v exkrementoch a respiračných sekrétoch. Človek sa najčastejšie nakazí inhaláciou prachových častíc vysušeného vtáčieho trusu. Menej často infikujú vtáky ľudí uhryznutím, a takisto neexistuje dôkaz o tom, že sa infekcia dokáže šíriť ingesciou mäsa nakazených zvierat.

Ľudia s rizikom nákazy[upraviť | upraviť zdroj]

Ochorenie sa vzťahuje na všetky vekové kategórie, avšak najväčší výskyt bol hlásený u dospelých ľudí. Vysoké riziko nákazy majú ľudia, ktorí mávajú častý kontakt s vtákmi vrátane tých, ktorí pracujú v povolaniach súvisiacich s nimi:

  • majitelia vtákov
  • veterinári
  • pracovníci v zoo, v obchodoch s domácimi zvieratami
  • pracovníci v hydinárstve

Klinický obraz u ľudí[upraviť | upraviť zdroj]

Ochorenie má príznaky infekcie dýchacích ciest. Symptómy ochorenia sa zvyknú prejaviť od 5 do 14 dní po expozícii baktériám. V mnohých prípadoch začína ochorenie bolesťou hlavy, svalov a kĺbov, suchým kašľom, neskôr sa objaví horúčka. V niektorých prípadoch sa objavujú príznaky postihnutia centrálnej nervovej sústavy, hepatomegália, splenomegália. Diagnostika je sérologická, pričom odoberáme likvor.

Klinický obraz u vtákov[upraviť | upraviť zdroj]

Symptómy sú u vtákov menej špecifické a zahŕňajú nechuť do jedla, hnačky, respiračné problémy alebo zapálené oči. Pokiaľ sú vtáky infikované Chlamydophila psittaci, veterinári diagnostikujú ochorenie ako vtáčia chlamydióza.

Patogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Ochorenie spôsobuje napadnutie a následnú deštrukciu respiračného a urogenitálneho systému a očnej spojivky. Infekcia nezanecháva dlhotrvajúcu imunitu. Prípadná reinfekcia rozvíja zápal, ktorý zapríčiňuje jazvenie, následkom ktorého príde infikovaný o zrak v prípade trachomu. Reinfekcia môže spôsobiť aj neplodnosť pri väzivových zrastoch vo vnútornom genitáli. Pri správnej liečbe sa väčšina ľudí zotaví bez vážnych následkov, avšak pri neliečení alebo pri nesprávnej liečbe môžu nastať komplikácie ochorenia, s čím súvisí aj hospitalizácia v nemocnici. Najčastejšími komplikáciami sú zápal nervov alebo mozgu, endokarditída, pneumónia alebo hepatitída.

Terapia[upraviť | upraviť zdroj]

Tak ako u mnohých bakteriálnych ochoreniach, aj pri chlamýdiových infekciách spočíva liečba v podaní vhodných antibiotík. U dospelej populácie sa používajú fluorované chinolóny, makrolidy a tetracyklíny, pričom u detí sú tetracyklíny a fluorované chinolóny kontraindikované. V tomto prípade (a takisto v prípade gravidity) sa podávajú makrolidy. Liečba trvá dva až tri týždne.

Epidemiológia[upraviť | upraviť zdroj]

Psitakóza bola zodpovedná za početné epidémie v 1930-tych rokoch, charakterizované značnou ľudskou úmrtnosťou a narušením globálneho obchodu s papagájmi. V dnešnej dobe sa psitakóza vyskytuje na celom svete. Zdá sa, že výskyt sa zvyšuje vo vyspelých krajinách, čo koreluje s dovozom exotických vtákov. Úmrtnosť na psitakózu pred príchodom antimikrobiálnej liečby bola približne 15-20%. V súčasnosti je úmrtnosť je nižšia ako 1% pri vhodnej antibiotickej liečbe.

Prevencia[upraviť | upraviť zdroj]

Vakcína proti ochoreniu neexistuje, avšak pri dodržiavaní bezpečnostných postupov pri manipulácii so zvieratami a klietkami vieme ochoreniu predísť. Jedným z dôležitých aspektov prevencie psitakózy je kontrola infekcie medzi vtákmi. Ďalšie spôsoby prevencie sú spojené s pravidelným čistením klietok a zadovážením čerstvého jedla a vody pre vtáctvo každý deň, vyhnúť sa preplneniu klietok, dodržiavať vysoké hygienické opatrenia v podnikoch s hydinou, hygiena rúk, v prípade infekcie izolovať a liečiť nakazené vtáky.

Záver[upraviť | upraviť zdroj]

Ornitózy síce nepatria z epidemiologického hľadiska k častým ochoreniam, avšak pri nesprávnom dodržiavaní opatrení pri práci s vtáctvom alebo pri nesprávnych návykoch pri chove domácich vtákov môže dôjsť ku závažným zdravotným komplikáciám, ktorým by sa správnou manipuláciou dalo ľahko predísť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VOTAVA, Miroslav. Lékařská mikrobiológie speciální. Brno : Neptun, 2006. ISBN 8090289665. S. 495.
  2. DEMBEK, Zygmunt F.; MOTHERSHEAD, Jerry L.; OWENS, Akeisha N.. Psittacosis: An Underappreciated and Often Undiagnosed Disease. Pathogens, 2023-09-15, roč. 12, čís. 9, s. 1165. Dostupné online [cit. 2023-12-16]. ISSN 2076-0817. DOI10.3390/pathogens12091165. (po anglicky)
  3. BONNER, Loren. Given CDC report, make sure patients know how to prevent insect bites. Pharmacy Today, 2018-07, roč. 24, čís. 7, s. 20–21. Dostupné online [cit. 2023-12-16]. ISSN 1042-0991. DOI10.1016/j.ptdy.2018.06.012.
  4. WESTON, Kathryn M.; POLKINGHORNE, Adam; BRANLEY, James M.. Psittacosis contagion in 1930: an old story in a new era of zoonotic disease. Microbes and Infection, 2023-05, roč. 25, čís. 4, s. 105076. Dostupné online [cit. 2023-12-16]. DOI10.1016/j.micinf.2022.105076. (po anglicky)
  5. {BLR 2966} Financial Planning–Medscape–WWW. Biotechnology Law Report, 1999-08, roč. 18, čís. 4, s. 360–360. Dostupné online [cit. 2023-12-16]. ISSN 0730-031X. DOI10.1089/blr.1999.18.360c.