Zobrazenie zdroja stránky Oxid dusnatý

{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov     = oxid dusnatý
| Obrázok   = Nitric-oxide-2D.png
| Obrázok2  = Nitric-oxide-3D-vdW.png
| Vzorec    = NO
| Synonymá  = 
| Vzhľad    = bezfarebný plyn
| Molekulová hmotnosť = 30,0&nbsp;u
| Molárna hmotnosť    = 30,006&nbsp;1&nbsp;g/mol
| Teplota topenia     = -163,6&nbsp;°C (''109,6&nbsp;K'')
| Teplota varu        = -151,7&nbsp;°C (''121,4&nbsp;K'')
| Trojný bod          = 
| Kritický bod        = -93&nbsp;°C (''180&nbsp;K''), 6&nbsp;485&nbsp;kPa
| Hustota             = 1,269&nbsp;g/cm³ (''-150&nbsp;°C'')<br /> 0,001 340 2&nbsp;g/cm³ (''0&nbsp;°C'')
| Rozpustnosť         = ''vo vode:''<br />7,34 ml/100 g (''0&nbsp;°C'')<br /> 2,37 ml/100 g (''60&nbsp;°C'')<br />''v polárnych rozpúšťadlách:''<br />alkoholy<br />''v nepolárnych rozpúšťadlách:''<br />sírouhlík
| Skupenské teplo topenia        = 
| Entropia topenia               = 76,6&nbsp;J/g
| Skupenské teplo vyparovania    = 
| Štandardná zlučovacia entalpia = 90,29&nbsp;kJ/mol<br /> 87,7&nbsp;kJ/mol (''kvapalný'')
| Štandardná entropia            = 210,75&nbsp;J/mol·K
| Merná tepelná kapacita         = 
| Teplota vzplanutia             = 
| Teplota samovznietenia         = 
| Medze výbušnosti               = 
| NFPA 704 = {{NFPA 704|Horľavosť = 0 |Zdravie = 3 |Reaktivita = 2 |Ostatné = OX }}
| CAS       = 10102-43-9
| UN        = 1660
| ulr       = 
| MSDS      = 
| GHS       = {{GHS|03|04|05|06}}
| Výstraha  = {{Výstraha/IB|O|C|T+}}
}}
'''Oxid dusnatý''' je anorganická chemická zlúčenina, jeden z [[oxidy dusíka|oxidov dusíka]]. Skladá sa z jedného [[atóm]]u [[dusík]]a a jedného atómu [[kyslík]]a, ktoré sú spojené dvojitou väzbou.

Oxid dusnatý je radikál, je veľmi reaktívny. Na vzduchu sa zlučuje s kyslíkom za vzniku oxidu dusičitého.

==Produkcia NO==
V malej miere sa NO uvoľňuje prirodzene z rastlín, ale vypúšťajú ho do vzduchu hlavne výfuky automobilov a komíny tepelných elektrární. Po reakcii s kyslíkom tvorí [[oxid dusičitý]] a s kombináciou s vodou [[kyselina dusičná|kyselinu dusičnú]]. Takto NO prispieva k tvorbe kyslých dažďov. Čiastočne tiež poškodzuje [[ozón]].

Priemyselne sa vyrába oxidáciou [[amoniak]]u:

:4 NH<sub>3</sub> + 5 O<sub>2</sub> → 4 NO + 6 H<sub>2</sub>O.

Je medziproduktom pri výrobe [[kyselina dusičná|kyseliny dusičnej]].

==Chemické vlastnosti==
Mierne rozpustný vo vode, ale nereaguje s ňou. Silné oxidačné činidlo. Reaguje s [[kov]]mi, aj s mnohými organickými látkami. S kyslíkom reaguje na [[oxid dusičitý]]:

:2 NO + O<sub>2</sub> → 2 NO<sub>2</sub>

S halogénmi reaguje na nitrosyly:

:NCl<sub>3</sub> + 2 NO → ClNO + N<sub>2</sub>O + Cl<sub>2</sub>,
:XeF<sub>2</sub> + 2 NO → 2 FNO + Xe.

Reakciou s [[hydroxid]]mi [[Alkalický kov|alkalických kovov]] vzniká [[oxid dusný]] a [[dusík]]:

:2 MOH + 4 NO → 2 MNO<sub>2</sub> + N<sub>2</sub>O + H<sub>2</sub>O,
:4 MOH + 6 NO → 4 MNO<sub>2</sub> + N<sub>2</sub> + 2 H<sub>2</sub>O.

==NO v rastlinách==
NO v rastlinách je signálnou látkou. Produkuje sa pomocou nitric oxid- syntázy (NOS), ktorá sa však odlišuje od enzýmu s podobnou funkciou známeho u živočíchov. Okrem toho ho produkuje [[nitrát reduktáza]] a to jednak [[cytoplazma]]tická a jednak [[bunková membrána|membránovo]] viazaná (druhá za pomoci nitrit NO reduktázy). Produkcia NO pomocou nitrát reduktáz podlieha zmenám počas dňa, pričom cytoplazmatická je aktívnejšia cez deň, a membránovo viazaná v noci. Význam týchto rytmov nie je známy. NO v rastlinách pôsobí hlavne proti oxidačnému stresu.

== Použitie ==
NO sa požíva v medicíne, ale má výrazné vedľajšie účinky.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Nitric oxide}}

[[Kategória:Zlúčeniny dusíka]]
[[Kategória:Oxidy|Dusnatý]]
[[Kategória:Oxidy dusíka|Dusnatý]]
[[Kategória:Fyziológia rastlín]]