Oxid siričitý
| Oxid siričitý | |||||||||||||
 | |||||||||||||
 | |||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||
| Sumárny vzorec | SO2 | ||||||||||||
| Vzhľad | bezfarebná kvapalina alebo bezfarebný plyn | ||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 64,1 u | ||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 64,065 g/mol | ||||||||||||
| Teplota topenia | -72,46 °C, 200,69 K | ||||||||||||
| Teplota varu | -10,02 °C, 263,13 K | ||||||||||||
| Kritický bod | 157,2 °C 7 880 kPa 0,524 g/cm³ | ||||||||||||
| Hustota | 0,002 97 g/cm³ (plyn, 0 °C) 1,434 g/cm³ (kvapalina, 0 °C) | ||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 22,8 g/100 ml (0 °C) 11,5 g/100 ml (20 °C) 2,1 g/100 ml (90 °C) v polárnych rozpúšťadlách: metanol etanol acetón | ||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||
| Entropia topenia | 135 J/g | ||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | -296,83 kJ/mol (plyn) -320,5 kJ/mol (kvapalina) | ||||||||||||
| Štandardná entropia | 248,1 J K-1 mol-1 | ||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | -300,19 kJ/mol | ||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,607 J K-1 g-1 (0 °C) 0,622 J K-1 g-1 (25 °C) 0,665 J K-1 g-1 (100 °C) | ||||||||||||
| |||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||
| Číslo CAS | 7446-09-5 | ||||||||||||
| EINECS číslo | 231-195-2 | ||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||
Oxid siričitý (SO2) je bezfarebný reaktívny plyn, ktorý je jedovatý. Pri nízkych koncentráciách nemá pach, ale pri veľmi vysokých koncentráciách má ostrý štipľavý zápach. Okrem toho, že je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. Hlavnými zdrojmi produkujúcimi SO2 sú elektrárne spaľujúce fosílne palivá a priemyselné ohrievacie kotle.
Vplyv na živý organizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky. V koncentráciách, v akých je produkovaný spaľovacím motorom, má škodlivý vplyv na centrálny nervový systém. V prírode znemožňuje fotosyntézu rastlín. Má bieliace účinky.
Výroba
[upraviť | upraviť zdroj]Oxid siričitý vzniká spaľovaním (oxidáciou kyslíkom) síry. Síra horí svetlomodrým plameňom. Oxid siričitý sa prejavuje štipľavým zápachom.
- S + O2 → SO2
Oxid siričitý patrí medzi kyselinotvorné oxidy. Reakciou oxidu siričitého s vodou vzniká kyselina siričitá
- SO2 + H2O → H2SO3
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Používa sa na dezinfekciu vinárskych sudov, pivníc a obilia, pretože ničí mikroorganizmy. Potrebný je aj pri výrobe papiera a vo farbiarstve. Taktiež je rozšírený v potravinárstve napríklad ako antioxidačná látka pri konzervácií sušeného ovocia, zemiakových výrobkov a pod.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Síce pri spaľovaní síry uniká oxid siričitý smerom hore, ale po ochladení, t. j. pri teplote 20 °C má hustotu väčšiu ako vzduch.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oxid siričitý
