Pálijský kánon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pálijský kánon alebo (menej často) Pálíjský kánon alebo Palijský kánon je najznámejšia verzia súboru budhistických posvätných textov Tripitaka v Páli Tipitaka.

Texty sa po Budhovej smrti predávali ústne, okolo roku 30 pred Kr. boli prvýkrát zapísané na Srí Lanke. Sú napísané v jazyku pálí a tvoria kánon školy théraváda. Mnoho spisov Pálijského kánonu sa často s menšími rozdielmi nachádza aj v kánonoch iných budhistických škôl zapísaných v sanskrite, čínštine, alebo iných jazykoch.

Niekedy sa spolu s Pálijským kánonom uvádzajú aj post-kánonické pálijské texty, ktoré prísne vzaté nie sú jeho súčasťou, ale sú dôležité pre théravádovú tradíciu. Sú to napríklad komentáre, hlavne od Buddhaghósu, Buddhadattu a Dhammapalu, alebo spis Milindapaňha (Milindove otázky), v ktorom spolu diskutujú mních Nagasena a kráľ Menandros/Milinda, vládca helénistického grécko-baktrijského kráľovstva, ktoré sa v 2. storočí pred Kr. rozkladalo na území dnešného Afganistanu.

Delenie Pálijského kánonu[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]