PPD (samopal)
PPD (rus. Пистолет-пулемёт Дегтярёва – Pistolet-pulemiot Degťariova, doslova Samopal Degťariova) bol sovietsky samopal skonštruovaný Vasilijom Degťariovom. Jeho počiatky spadajú do roku 1934. Prvé skúšobné dodávky samopalov pre sovietske vojská sa uskutočnili v roku 1935, pričom išlo o niekoľko kusov. Do konca roku 1936 bolo vyrobených iba 67 exemplárov. Väčšia sériová výroba začala až roku 1937, do roku 1939 bolo vyrobených 4 100 kusov vzoru PPD-34/38. Roku 1940 sa rozbehla výroba zmodernizovaného typu PPD-40, ktorý bol vyrábaný do roku 1942 v počte asi 80 tisíc kusov.
Samopal Degťariov vzor 1934 má neuzamknutý záver, zakrivený zásobník na 25 nábojov, plášť hlavne je vybavený ventilačnými otvormi. Prepínač režimu streľby je umiestnený pred jazýčkom spúšte. Poistka na napínacej páke môže blokovať záver v prednej aj zadnej polohe. Sektorový cieľnik je nastaviteľný do 500 m. Modifikácia PPD-40 umožňuje použitie veľkokapacitného bubnového zásobníka na 71 nábojov.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému PPD (samopal)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku PPD (samopal) na českej Wikipédii.