Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra je slovenská monografia filmovej historičky Petry Hanákovej, vydaná roku 2010 pod hlavičkou Slovenského filmového ústavu v edícií Orbis Pictus.

Recenzie[upraviť | upraviť zdroj]

Český filmový kritik Jaromír Blažejovský vo svojej dvojrecenzii (recenzoval zároveň monografiu Ján Kadár od Václava Maceka) pre časopis Cinepur Hanákovej text opisuje ako „temperamentní, ´swingující´, sebareflexivní a relaxovaný“[1], nakoľko autorka využíva anglické filmové výrazy, čím je text príťažlivejší pre mladšieho čitateľa. Aplikuje tiež feministické teórie, komentuje vlastný vývoj písania o Bielikovi, jeho písomný prejav, reflektuje vzdialenosť  - generačnú, rodovú i vzdelanostnú, ktorá ju od Bielika delí.

Blažejovský monografii vytýka niektoré nesprávne, sporné či málo konkrétne tvrdenia; „například Slovenský štát je vžité, avšak nepřesné označení pro útvar, který se po většinu své existence jmenoval Slovenská republika.“[3] Dva Bielikom režírované filmy o Jánošíkovi vraj neboli distribuované s jednoročným odstupom a oba mali festivalovú premiéru v roku 1963. Šancu na Bielikovu inšpiráciu filmom Rím, otvorené mesto pri Vlčích dierach vidí Blažejovský ako malú; Rosselliniho film v Československu uvedený nebol. „Hanáková se zmíni o ´legendárním skandálu´ na festivalu v Benátkach 1936, ale když si dychtivý čtenář nalistuje příslušnou vysvětlivku, nedočte se víc, než že ´maďarské reakce jsou všeobecně známé.[1] A kritike sa nevyhlo používanie adjektív typu „plickovské“, „bielikovské“[1]

„Text Petry Hanákové má proměnlivější puls; je senzitivní, místy udivený, jindy pobavený. Někdy jako by se autorka sama zalekla, co objevila, a raději rychle změní téma,“ charakterizuje ďalej Blažejovský. V záverečnom verdikte napokon píše: „Macekův Ján Kadár a Hanákové Paľo Bielik reprezentují úroveň, k níž dozrála dvacetiletá systematická dobře koordinovaná práce žáků a učitelů, přičemž polemické, osobní zaujetí zústavá."[1]

"Autorka vo svojej monografii síce Bielika z niekdajšieho piedestálu zhadzuje, ale zároveň k jeho dielu pristupuje láskavo. Občas dokonca s prekvapujúcou úctou,“[2] opisuje prístup Hanákovej k Bielikovi filmový vedec Martin Ciel.

Interpretácie Bielikových filmov Ciel považuje za „korektné a dôsledne.“[5] A hoci Hanákovej monografiu označuje ako „štandardnú“ či „bez väčších inovácií“[2], na rozdiel od väčšiny monografii Ciela nenudí. Chváli autorkine písanie, prácu s archívmi i prejavenie vlastného názoru so schopnosťou argumentácie.

„Monografia o ´veľkom´ Paľovi Bielikovi, ktorá v mnohom redefinuje dobové názory na jeho tvorbu, vyvracia (ale nevytvára) mýty o ňom je elegantnou ukážkou nového subverzného pohľadu na dlho zakonzervovaný oficiálny obraz,“[2] uzatvára Ciel.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d BLAŽEJOVSKÝ, Jaromír. Přibližování vzdáleného. Cinepur, 2012, roč. 21, čís. 84, s. 15, 16.
  2. a b c CIEL, Martin. Hanákovej Bielik, Bielikovej Hanák. Pravda, 23.8.2010, roč. 20, čís. 194, s. 39.