Pandareós
Pandareós alebo Pandareos (starogr. Πανδάρεως – Pandareós, lat. Pandareus) je v gréckej mytológii syn veštca Meropa, bol efezský alebo milétsky kráľ.[1]
Pandareov príbeh sa v antických písomných prameňoch vyskytuje v rôznych obmenách, útržkovito a často si aj jednotlivé príbehy navzájom protirečia. Najstaršia zmienka o ňom je od Homéra, ktorý píše, že jeho troch dcér sa po jeho smrti ujali bohyne Aténa, Héra a Afrodita.[2][3] [1]
Do mýtov však vstúpil v najznámejšej verzii jeho príbehu ako Tantalov priateľ. Tento príbeh uvádza, že na Kréte chytil zlatého psa, ktorý bol strážcom kozy Almathey, čo kedysi svojim mliekom dojčila najvyššieho boha Dia a odviedol ho do svojho paláca.[4][1] Neskôr Pandarea ale trápilo svedomie, že týmto činom urazil bohov a aby sa vyhol trestu odviedol psa k lýdskemu kráľovi Tantalovi. Netrvalo dlho a Zeus poslal boha Herma k Tantalovi, aby mu psa vydal. Tantalos sa ale zaprisahal, že ho nemá a tým na seba privolal Diov hnev. Pandareós sa však trestu tiež nevyhol. Zeus ho aj s jeho manželkou Harmotoou premenil na kameň.[1]
Podľa inej verzie Pandareos s manželkou pred Diovým trestom ušli do Atén a neskôr na Sicíliu, kde zahynuli.[1]