Parazitológia
Parazitológia je náuka alebo veda o parazitoch, ich hostiteľoch, vzťahmi medzi nimi a o chorobách, ktoré vyvolávajú.
Parazitológia v užšom (a zďaleka najčastejšom) zmysle sa zaoberá iba parazitujúcimi prvokmi a živočíšnymi endoparazitmi. Parazity sú spravidla prvoky (protozoa), červy (helminthes) či článkonožce (artropoda). Vedec, ktorý sa zaoberá takto definovanou parazitológiou sa nazýva parazitológ.
Parazitológia skúma morfologické a fyziologické vlastnosti parazitov, ich vývojové cykly, spôsoby rozmnožovania, dôsledok účinku.
Pri svojom bádaní využíva najmä poznatky cytológie, imunológie, molekulárnej biológie, genetiky a ekológie. Poznatky mikrobiológie naopak využíva často lekárstvo, veterinárne lekárstvo, ekológia a evolučná biológia.
Lekárska parazitológia
[upraviť | upraviť zdroj]Najrozšírenejším odborom parazitológie je lekárska parazitológia, ktorá sa zaoberá štúdiom parazitov, ktorých hostiteľom je človek.
Medzi také organizmy patrí napr.:
- Plasmodium spp. – prvok, ktorý spôsobuje maláriu
- Leishmania donovani – prvok spôsobujúci leishmaniózu
- z mmohobunkovcov – Schistosoma spp., Wuchereria bancrofti
Lekárska parazitológia má veľký vplyv na vývoj nových liekov a štúdium epidemiológie zoonóz.
Veterinárna parazitológia
[upraviť | upraviť zdroj]Študuje parazity, ktoré spôsobujú ekonomické straty v poľnohospodárstve – tak v chovoch zvierat, ako aj pri pestovaní kultúrnych plodín.
Ekológia parazitov
[upraviť | upraviť zdroj]Parazity môžu poskytnúť množstvo informácií o ekológii populácie svojho hostiteľa. Navyše parazity sledujú veľa tzv. životných stratégií, ktoré im umožňujú kolonizovať svojich hostiteľov. Pochopenie týchto aspektov pomáha pri potláčaní epidémií.
Taxonómia a genetika
[upraviť | upraviť zdroj]Nedávne výskumy, pri ktorých sa DNA využíva pri identifikácii odlišných druhov a na odhalenie príbuznosti medzi jednotlivými skupinami v rámci úzkej taxonomickej jednotky, sú pre parazitológov veľmi užitočným nástrojom.