Parma (štít)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Centurio so štítom Parma, 1. stor.
Legionár so štítom Parma, 4. – 5. stor.
Rímsky kavalérista so štítom Parma, 1. stor.

Parma bol rímsky štít, súčasť rímskej uniformy v 1. – 8. storočí po Kr.

História a vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Tento štít Rimania vymysleli v 1. storočí a používal sa v kavalérií a v auxiliách (pomocných zboroch). Jeho tvar bol elipsovitý. V légiách ho používali niektorí práporčíci, niekedy i centurióni. Termínom Parma sa označuje aj menší guľatý štít, používaný niektorými práporčíkmi a gladiátormi.

Zatiaľ, čo boli štíty légií zvyčajne červené, auxílie preferovali modrú farbu. Štít Parma bol výhodný pre jazdectvo a pre práporčíkov, ktorým bol ľahší, no auxílie ho mali iba z dôvodu prípadnej vzbury. V prípade vzbury by legionári mali vďaka štítu Scutum a celkovému kvalitnejšiemu vybaveniu väčšiu pravdepodobnosť na úspech. Keď sa však Scutum v 3. stor. vyradil, Parmu používali aj légie.

Vo Východorímskom (Byzantskom) impériu sa Parma používala približne až do 8. stor., kedy bola nahradená mandľovými štítmi. V neskororímskom a ranobyzantskom období bol najčastejším motívom na štíte kresťanský znak chi-ro (zo začiatočných gréckych písmen Kristovho mena, Χρίσθος). Práve byzantskí bojovníci s týmto elipsovitým štítom (σκουτάτοι, skutati) tvorili spolu s kavalériou údernú silu byzantskej armády.