Parný rušeň 498.0

Parný rušeň 498.0
Rušeň 498.022 na stanici Bratislava východ
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť	120 km/h
Trvalý výkon	1 864 kW (2 500 konských síl)
Pretlak pary	16 bar
Výhrevná plocha kotla	257,6 m²
Plocha prehrievača	73,8 m²
Plocha roštu	4,72 m²
Priemer valcov	500 mm
Usporiadanie pojazdu	2´D 1´
Rozchod	1 435 mm
Hmotnosť	106 t
Adhézna hmotnosť	72,4 t
Výrobné údaje
Výrobca	Škoda
Prevádzkovateľ	ČSD
Rok výroby	1945 – 1947
Počet vyrobených kusov	40
V prevádzke v období	1947 – 1976

Parný rušeň 498.0 alebo aj Albatros bol rad rýchlikových parných rušňov horského typu vyrábaných v 40. rokoch 20. storočia v Škode Plzeň. Vyrobených bolo 40 rušňov radu 498.0. Rušne slúžili ako pohonné jednotky diaľkových rýchlikov, boli teda „vyššou triedou“.

Vývoj a výroba

V roku 1933 - 1938 si Československé štátne dráhy zakúpili celkom deväť kusov rýchlikových parných rušňov typu "Mountain", označených ako 486.001 - 009. Išlo o výkonné a spoľahlivé stroje, ktoré dobre zvládali držanie rýchlosti aj na sklonovo náročných tratiach, najmä bývalej Košicko-bohumínskej dráhy, pre premávku na ktorej boli vlastne aj objednané. Ich "najväčším neduhom" bol však nízky počet, čo súviselo so skutočnosťou, že v tej dobe pre väčšinu rýchlikov postačovali ešte trojspražné rušne radu 387.0,

Ešte priebehu 30. rokov 20. storočia však narastá objem prepravy, súpravy sa zväčšujú, a navyše Československé dráhy zavádzajú nové štvornápravové vozne s celokovovou skriňou, ktorých mŕtva váha však dosahuje až 47 t. Druhá svetová vojna výrazne preriedila rušňový park a navyše opätovne vzrástla doprava, najmä na trati medzi Prahou, Košicami a Sovietským zväzom. Preto medzi prvými objednávkami bola aj objednávka na ďalších 40 rušňov osvedčeného radu 486.0, hoci sa pôvodne uvažovalo aj o úplne novom type s usporiadaním náprav 2´D alebo 1´D´1. Okrem početných technických zmien, spôsobených predovšetkým zvládnutím technológie zvarovania ocele pri stavbe kotla, došlo aj k početným zmenám na vzhľade stroja. Rušne tohto radu boli totiž prvými, na konštrukcii ktorých sa podieľal aj výtvarník, v tomto prípade akademický maliar Vilém Kreiblich, hoci estetike strojov bola venovaná pozornosť už za čias Rakúsko-Uhorska.

V priebehu nábehu výroby boli prevádzané oproti objednávke ďalšie početné konštrukčné zmeny, ktoré spôsobili nárast hmotnosti o 3,5 t. Navyše, použitie valivých ložísk na nápravách behúňov a tendra viedlo k odstráneniu najvážnejšieho nedostatku východiskovej rady 486.0, prehrievania ložisk, v dôsledku čoho mali povolenú maximálnu rýchlosť 120 km/h. To viedlo aj k zmene označenia na radu 498.0

Prvý rušeň bol dokončený začiatkom decembra 1946 a jeho prvá skúšobná jazda sa uskutočnila 5. decembra 1946. ČSD ju prevzali dňa 18.12.1946 do výhrevne Praha - Masarykovo nádraží a do prevádzky bola zaradená po vykonaní technicko-bezpečnostnej skúšky 18. februára 1947. Zvyšné stroje boli vyrobené v prve polovici roku 1947, pričom posledný bol k ČSD prevzatý 28. júna 1947. Všetky rušne boli zaradené najprv do výhrevne Praha - Masarykovo nádraží. Hoci všetky stroje pochádzali z jednej série, posledných 5 dostalo odlišné usmerňovače dymu.

Pozri aj

• Parný rušeň 498.1

Externé odkazy

• [1] Archivované 2016-10-29 na Wayback Machine – Technické údaje a popis radu 498.0