Parthenopaios

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Parthenopaios (starogr. Παρθενοπαῖоς – Parthenopaios, latinsky Parthenopaeus) je v gréckej mytológii syn kalydónského kráľa Meleagra[1] (alebo Meilanióna[2], alebo podľa inej verzie Talaa a Lysimachy[3]) a jeho manželky arkádskej lovkyne Atalanty,[1] jeden zo siedmich vojvodcov z vojny Siedmi proti Tébam.[2]

Počas útoku na Téby bol jedným zo siedmich veliteľov, ktorý útočil so svojim oddielom na jednu zo siedmich mestských brán.[2] Pri útoku sa bránil štítom na ktorom bolo vyobrazenie Sfingy, ktorá drží v pazúroch mŕtveho tébskeho muža. Ale ani jemu, ako aj ostatným veliteľom nepomohla odvaha, lebo v krvavom boji takmer všetci zahynuli. Z veliteľov sa ako jediný zachránil Adrastos.

Na Parthenopaia zhodil z mestských hradieb tébsky obranca Periklymenos obrovský balvan, ktorý ho usmrtil.[4]

O desať rokov neskôr však potomkovia padlých veliteľov, aby svojich otcov pomstili, znova zaútočili na Téby a tentoraz ich takmer bez strát dobyli. Medzi útočníkmi bol aj Parthenopaiov syn Promachos.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Hyginus, Fabulae 70.
  2. a b c Apollodoros, Kronika, 3,6,3.
  3. Apollodoros, Kronika, 1,9,13.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,18,6.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,20,5.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]