Preskočiť na obsah

Pauliho vylučovací princíp

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pauliho vylučovací princíp je kvantovomechanický princíp, podľa ktorého sa dva identické fermióny nemôžu v tom istom fyzikálnom systéme (napríklad dva elektróny v atóme) nachádzať súčasne v tom istom kvantovom stave. Princíp prvýkrát formuloval Wolfgang Pauli v roku 1925.

Pauliho vylučovací princíp sa vzťahuje na správanie všetkých častíc s poločíselným spinom (), t.z. na všetky fermióny. V rámci elementárnych častíc sa preto týka napríklad kvarkov, elektrónov či neutrín. Zložené častice ako protón a neutrón majú taktiež poločíselný spin a riadia sa preto Pauliho vylučovacím princípom. Mnohé atómy majú taktiež poločíselný spin. Všeobecne môžeme povedať, že akýkoľvek objekt, či už elementárna častica alebo častica zložená z elementárnejších objektov, s celkovým poločíselným spinom podlieha vždy Pauliho vylučovaciemu princíp. Z tohto dôvodu Pauliho princíp vysvetľuje mnoho zásadných vlastností hmoty, ako napríklad stabilitu a chemické vlastnosti atómov.

Naopak, Pauliho princípu sa nepodriaďujú častice s celočíselným spinom nazývané bozóny (napríklad fotóny, Cooperové páry známe z teórie supravodivosti, W a Z bozóny).[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ŠTOLL, Ivan. Elektřina a magnetismus. Praha : České vědecké učení technické v Praze, 2003. S. 124.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]