Perichronozofia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Perichronozofia (z starogr. peri = o, okolo, vzhľadom na; okolo, k (smerom) + starogr. chronos = čas + starogr. sofia = múdrosť) je náuka o bezčasí tvoriaca základnú vrstvu ontológie synkriticizmu. Perichronozofiu vytvoril v rámci rozpracúvania synkriticizmu Jozef Piaček.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Primum perichronozofie, in: Čas, bezčasie a večnosť ako horizont bytia osoby. Zborník z vedeckého kolokvia Katedry filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, Trnava 12. 11. 2004. Acta philosophica Tyrnaviensia 10. Trnava, Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave 2004, s. 11 – 27. [1]
  • "... Die Zeit ist noch nicht." (Perichrónia, tzv. neskorý Heidegger a otázky terminológie),in: Filozofia, roč. 61, 2006, č. 1, s. 4 – 15.
  • Problémy perichronozofie, in: Filozofia, roč. 63, 2008, č. 3) [2]
  • Pomocný slovník filozofa [3]
  • Glosár synkriticizmu [4]
  • Heslo perichronosofie, in: Olšovský, J.: Slovník filosofických pojmů současnosti. Praha, Grada 2011, s. 176.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]