Platničková atelektáza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Platničková atelektáza (zriedkavejšie diskoidná atelektáza alebo lineárna atelektáza, v minulosti Fleischnerove línie) je osobitnou formou atelektázy. Prvýkrát ju popísal Fleischner v roku 1938.[1] Názov je odvodený poľa jej tvaru plochého disku až platne. Môže byť izolovaná i mnohopočetná. Obyčajne smeruje kolmo na popľúcnicu, s ktorou je v priamom kontakte. Môže byť horizontálna i vertikálna a na rtg snímke hrudníka má vzhľad čiarového až pruhovitého zatienenia, pričom skutočný rozsah býva spravidla väčší ako sa zo snímky zdá.

Jej vznik je podmienený kolapsom pľúcnych mechúrikov pri ich zníženej ventilácii. Najväčšiu tendenciu k takémuto kolapsu má pľúcny parenchým v bazálnych (dolných) častiach pľúc, čo je podmienené kombináciou ich anatomického usporiadania a pôsobením gravitácie.[2]

Platničková atelektáza sa vyskytuje často, najmä u pacientov v nemocnici. Spojitosť má najme so zhoršeným dýchaním - po operácii, u dlhodobo upútaných na lôžko, pri poruchách pohyblivosti bránice a podobne.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FLEISCHNER, FG. Über das Wessen der baselan horizontalen Schattenstreifen im Lungenfeld. Wien Arch Inn Med, 1936, roč. 28, s. 461-480.
  2. HANSELL, David M. Imaging of Diseases of the Chest. [s.l.] : Mosby (Elsevier), 2010. ISBN 9780723434962. (anglicky)