Plebejský snem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Plebejský snem (lat. concilium plebis/concilia plebis/(?)contio plebis, od roku 287 pred Kr. aj comitia plebis tributa) bolo zhromaždenie rímskych plebejcov v starovekom Ríme v období rímskej republiky. Rozhodovalo o záležitostiach plebejcov - prijímali sa na ňom zákony, volili sa plebejskí úradníci.

Zriadenie plebejského zhromaždenia si plebejci vymohli v roku 494 pred Kr. Na zhromaždení sa mohli zúčastňovať len plebejci, nemohli sa na ňom zúčastňovať patricijovia. Zhromaždenie zvolávali a riadili plebejskí tribúni a rozhodoval o voľbe plebejských úradníkov (edilovia, tribúni ľudu) a prijímal uznesenia, ktoré boli záväzné len pre plebejcov (plebiscit - lat. plebei scitum). V 4. storočí pred Kr. bol prijatý zákon, podľa ktorého boli uznesenia plebejských snemov záväzné aj pre patricijov, ak rímsky senát schválil zákon. V roku 287 pred Kr. tzv. Hortensiovým zákonom boli uznesenia plebejského snemu záväzné pre patricijov aj bez schválenia senátu. Rímski plebejci tak zavŕšili svoje politické zrovnoprávnenie s patricijmi, začala sa vytvárať nová politická skupina nobilita, ktorá ovládla politický život v starom Ríme.