Plug and Play

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Plug and Play (v preklade "pripoj a hraj") je počítačová technológia umožňujúca jednoduchšie rozpoznávanie a konfiguráciu hardvéru. Umožňuje operačným systémom správne zistiť, aký hardvér je v počítači, na základe čoho môže automaticky (s väčšou či menšou úspešnosťou) k tomuto hardvéru nainštalovať či spustiť príslušné ovládače a automaticky nastaviť číslo prerušenia, I/O adresu, rozsahy zdieľanej pamäte, prípadne ďalšie skutočnosti (napr. detaily o type zariadenia).

História konfigurácie zariadenia[upraviť | upraviť zdroj]

Mechanické výpočtové prostriedky, ako bolo triediace zariadenie dierovaných doštičiek od IBM, boli naprogramované použitím zásuvnej dosky pripojenej tak, aby smerovala signály medzi konfiguračnými zásuvkami.

V počiatkoch počítačovej technológie (napr. V IBM PC kompatibilných počítačoch so zbernicou ISA) musel byť hardvér najprv ručne nastavený tak, aby nastavenie nekolidovalo s iným už pripojeným zariadením (obvykle pomocou elektrickej prepojky, angl. jumper), potom bolo zariadenie zasunuté do zbernice vnútri počítača, a potom bolo ešte nutné toto nastavenie zapísať do konfigurácie softvéru (typicky ovládač zariadenia). Ak nastavenie hardvéru aj softvéru nebolo rovnaké, nemohol softvér so zariadením komunikovať, a preto ani nefungoval.

V neskoršej dobe bola najprv metódou pokus-omyl vykonávaná detekcia zariadení, ktorá nebola príliš spoľahlivá a bola nahradená technológiou Plug and Play. Táto technológia odstraňovala ručné nastavovanie, riešenie konfliktov a odovzdávanie informácií do riadiaceho softvéru. Podstatné vylepšenia potom priniesla zbernica PCI, PCMCIA, USB a ďalšie technológie, ktoré počítali s automatickou konfiguráciou už vo svojom prvotnom návrhu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Plug-and-play na českej Wikipédii.