Pneumatický mechanizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pneumatické mechanizmy

Podobne ako hydraulickými mechanizmami môžeme aj pneumatickými mechanizmami zabezpečovať priamočiare, rotačné alebo kývavé pohyby. Použitie vzduchu na prenos energie síce obmedzuje možnosti pneumatických mechanizmov, ale umožňuje ich prevádzku v podmienkach, kde je použitie hydraulických mechanizmov z bezpečnostných, hygienických a ďalších dôvodov vylúčené. Pomerne často sa s pneumatickými mechanizmami stretávame v baniach, hutách, v potravinárskom priemysle a pod.

Princíp činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Použitie vzduchu ako pracovnej tekutiny v pneumatických mechanizmoch je podmienené jeho stlačením. Stlačenie vzduchu a jeho vytlačenie do vzdušníka zabezpečuje kompresor, na vstup ktorého sa privádza mechanická energia. Zo vzdušníka, kde sa vhodnou reguláciou udržiava stály tlak, spravidla 0,6 MPa, sa stlačený vzduch privádza k pneumatickým motorom. Tam dochádza k premene energie stlačeného vzduchu na energiu mechanickú pri požadovaných výstupných parametroch. Pri opise pneumatických mechanizmov a ich činnosti vychádzame z ON 109000, ktorá stanovuje názvy najpoužívanejších prvkov a príslušenstva pneumatických mechanizmov. Znaky prvkov určuje STN.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Heller, J. - Huška, Z.:Časti strojov II, SNTL Praha 1986.