Poštový a telegrafný úrad v Piešťanoch
Poštový a telegrafný úrad je budova v Pieštanoch na Kukučínovej ulici č. 15. Jej autorom je Emil Belluš. V roku 1928 bola projektovaná a v 1929 – 1931 realizovaná.
Dielo Emila Belluša, ktoré postavil v rokoch 1929 – 1931 na križovatke ulíc Poštová a Kukučínova v Piešťanoch. Umiestnil ho na nárožie, ktoré malo tvar oblúka. Vstup a dve poštové haly umiestnil do stredu tohto oblúka. Správne zvládnutie funkcie a prevaha racionálneho myslenia sú badateľné aj na kresbovom vyjadrení architektonickej myšlienky autora. Boli vypracované dva axonometrické pohľady na časť prízemnú a poschodovú hlavnej poštovej prevádzky. Autor nimi nechcel dokumentovať výtvarné pôsobenie, ale chcel poukázať na čistotu, jasnosť, bezkolíznosť, na určité pohodlie poštovej služby.
Dispozičné vzťahy
Veľmi dôsledne vyriešil dispozičné vzťahy. Expedícia a prísun sú riešené z dvora, tak sú veľmi dobre nadviazané na prevádzky a vybavenie poštového úradu.
Budova je dvojpodlažná. Na 1.NP je situovaná balíková služba. Na 2.NP sú situované ostatné služby. Zvláštne je umiestnené schodisko. Je vzadu, pričom obslužné priestory sú pri prednej fasáde. Dispozičné riešenie je však vyriešené tak dômyselne, že návštevník, či už domáci alebo kúpeľný nemá problém zorientovať sa vo vnútornom priestore pošty.
Interiér
Bol zachovaný aj pôvodný mobiliár, ktorý tiež navrhol Emil Belluš.
Fasáda
Fasáda je strohá, funkcionalistická. Má travertínom obložený sokel a okenné ostenia. Strecha je sedlová, s malým sklonom. Na stavbe je použitý aj železobetón. V deväťdesiatych rokoch boli okenné rámy nahradené novými, obnovená bola aj ich pôvodná červená farba a mierne bolo zmenené aj členenie okien. Ale priestorový dojem z oblúkového usporiadania bol zachovaný.
Adaptácia priestorov pošty
Keďže bol technický stav prvkov stavby v zlom stave, začala sa realizovať adaptácia priestorov pošty. Problémom bola zatekajúca strecha a vlhký suterén. Aj okná boli vo veľmi zlom stave a nedali sa utesniť. Zmenili sa aj dispozičné vzťahy. Napr. priestory skladov uhlia už neplnili svoju pôvodnú funkciu. Bolo treba upraviť aj prevádzku pohybu zásielok, uzatvoriť priehradky, ktoré boli predtým otvorené. Nutné bolo vytvoriť počítačové stredisko, pohotovostné ubytovanie, rokovacie miestnosti, bytové jednotky. Pre imobilných taktiež bezbariérový vstup do budovy. Princípy budovy boli maximálne zachované. Autor adaptácie sa snažil spraviť ju zodpovedne. Navštívil niekoľko Bellušových stavieb, študoval jeho architektúru. Analyzoval princípy, podľa ktorých Belluš tvoril. Začal hľadať riešenie, ktoré by rešpektovalo hodnoty objektu. Boli vytvorené rampy, prístup zásielok. Do nevyužitého podkrovia sa dostali klubové miestnosti aj ubytovanie. Kritickým momentom bola výmena okien. Boli nahradené novými ale so zachovanými proporciami predošlých. Autor mal obavy, aké postupy bude požadovať investor. Ukázalo sa však, že spolupráca bola dobrá. Priestorový dojem, ktorý je charakteristický pre budovu ostal zachovaný.
Použitá literatúra
- Kusý, Martin: Architektúra na Slovensku 1918 – 1945. Bratislava 1971.
- DULLA, M.- MORAVČÍKOVÁ, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002.
- Projekt. 4/99. str. 60 – 61.
- www.piestany.sk
- www.osobnosti.sk