Preskočiť na obsah

Polytiofén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Monomérna jednotka polytiofénu.
Fluoreskujúci polytiofén pod UV svetlom.

Polytiofén je vodivý polymér, ktorý bol prvýkrát pripravený elektrochemickou syntézou v roku 1981.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento polymér a jeho deriváty sú stále intenzívne skúmané pre ich dobré vodivé vlastnosti a možné aplikácie. Vysokú elektrickú vodivosť PT umožňuje delokalizácia elektrónov pozdĺž polymérneho reťazca. Elektróny sú delokalizované pozdĺž konjugovaných väzieb, obyčajne cez miesta prekryvu π-orbitálov, majúcich za následok rozšírenie π-systému, ktorý vypĺňa valenčné väzby. Čo sa týka odstraňovania elektrónov z π-systému (p-doping), alebo naopak pridávania elektrónov do π-systému (n-doping) možno hovoriť o nabíjaní celku zvanom bipolaron.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Mastragostino, M.; Soddu, L. (1990). "Electrochemical characterization of "n" doped polyheterocyclic conducting polymers—I. Polybithiophene". Electrochimica Acta 35 (2): 463