Potkaní park

Rat Park doslova potkaní park bol kanadský experiment, ktorý viedol Bruce K. Alexander a jeho kolegovia v 70. rokoch 20. storočia na Simon Fraser University (Britská Kolumbia).

Alexandrova hypotéza bola, že drogy nespôsobujú závislosť a závislosť potkanov na ópiu v predošlých experimentoch bola zapríčinená životnými podmienkami, nie drogou samotnou.

Aby túto hypotézu overil, Alexander postavil potkaní park, veľkú potkaniu kolóniu, 200-krát väčšiu ako je bežná laboratórna klietka. Doň bolo umiestnených 16 – 20 potkanov oboch pohlaví, potrava, lopty a kolieska na hranie, ako aj dostatok priestoru na párenie. Výsledky tohto experientu potvrdili jeho hypotézu.

Jedni z najväčších vtedajších vedeckých časopisov, Science a Nature, odmietli Alexandrove, Coambsove a Hadawayove prvé skúmania, ktoré napokon vyšli v časopise Psychopharmacology v roku 1978. Článok však nemal však skoro žiadnu odozvu, preto Univerzita Simona Frasera zrušila po pár rokoch financovanie tohto projektu.

Experimenty v potkaňom parku

V potkaňom parku boli dve nádoby na vodu, na ktorých sa zaznamenávalo, koľko vody z nich potkany vypili. Jedna obsahovala zmes vody a morfia, druhá čistú vodu.

Alexander následne prevádzal mnoho experimentov, na ktorých sledoval náklonnosť potkanov k pitiu vody s morfiom. Zvádzací experiment zahŕňal štyri skupiny potkanov. Skupina CC bola v 22. dni života vzatá z parku a vložená do izolovaných klietok až do konca experimentu v 80. dni života; skupina PP bola túto dobu ponechaná v potkaňom parku; skupina CP bola navrátená do potkanieho parku v 65. dni života, zatiaľ čo skupina PC bola v 65. dni vložená do izolovaných klietok.

Izolované potkany (CC a CP) začali hneď po izolovaní piť vodu s morfiom aj napriek malému obsahu sladidiel. Samce potkanov v tejto skupine vypili 19-krát toľko morfia, čo samce potkanov v potkaňom parku. Potkany v parku síce občasne ochutnali vodu s morfiom – pričom samice častejšie ako samce – ale v konečnom dôsledku prejavovali minimálny záujem. Alexander skonštatoval, že pili sladkú vodu, kým im nenarúšala ich život. Prekvapujúco, keď Alexander pridal do vody s morfínom drogu Naloxon, ktorá neguje efekty opoidov, potkany ju začali piť častejšie.

V ďalšom experimente prinútil izolované potkany piť vodu s morfiom po dobu 57 dní, po ktorej ich vypustil do potkanieho parku, kde mali na výber medzi morfiom a čistou vodou. Alexander píše, že niektoré potkany mali isté abstinenčné príznaky, ako tiky, ale žiadne silnejšie ako záchvaty či potenie.

Alexander tvrdí, že jeho experimenty dokazujú, že teórie o drogovej závislosti nestoja na žiadnych emprických základoch. "Zvýšený apetít izolovaných potkanov po vode zmiešanej s morfiom v tomto experimente nehovorí nič o reakciách normálnych zvierat a ľudí na drogy. Ľudia môžu ignorovať heroín... aj keď je ho dostatok v okolitom prostredí, a môžu túto drogu užívať s malým rizikom nadobudnutia závislosti... Potkany v potkaňom parku nie sú o nič menej diskriminujúce.

Reakcie na experiment

Neskorším štúdiám sa nepodarilo zopakovať tento experiment. Jedna z týchto štúdii zaznamenala pokles konzumácie vody s morfiom v potkaňom parku ako aj u izolovaných jedincov. Odkazuje sa však na genetické odlišnosti.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rat Park na anglickej Wikipédii.