Príjmová nerovnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Príjmová nerovnosť sa vyskytuje v každom štátnom zriadení a označuje nerovné rozdelenie príjmov domácností či jedincov v rámci celej spoločnosti. Často sa uvádza ako percento príjmov v pomere na percento populácie.[1] Existuje mnoho spôsobov ako zmerať výšku príjmovej nerovnosti. Medzi najznámejšie spôsoby patria:

  1. Lorenzova krivka
  2. Giniho koeficient
  3. Koeficient príjmovej nerovnosti S80/S20
  4. Index Robina Hooda
  5. Atkinsonov index nerovnosti
  6. Theilov index nesúladu
  7. Variačný koeficient

Lorenzova krivka[upraviť | upraviť kód]

Lorenzova krivka dostala pomenovanie po americkom ekonómovi Maxovi O. Lorenzovi, ktorý ako prvý v roku 1905 graficky znázornil nerovnomerné rozdelenie bohatstva v populácií. Jedná sa o jedno z najpoužívanejších grafických zobrazení príjmovej nerovnosti. (viď. obrázok)

Giniho koeficient

Ak by bolo rozdelenie bohatstva v spoločnosti dokonalé (t. j. neexistovala by žiadna nerovnosť a všetci by mali rovnaké bohatstvo) krivka by bola priamka a mala uhol presne 45°. Naopak v prípade absolútnej nerovnosti, kedy by jedna osoba vlastnila všetko bohatstvo sveta by krivka kopírovala osi grafu. V realite sa Lorenzova krivka pohybuje v rozmedzí pod krivkou 45°a nad osami grafu. Na priloženom obrázku môžeme vidieť, že 60% populácie vlastní približne 30% celkového bohatstva sveta (jedná sa o ilustráciu). Čím viac sa krivka vzďaľuje od priamky absolútnej rovnosti tým väčšia je v spoločnosti príjmová nerovnosť.[2]

Giniho koeficient[upraviť | upraviť kód]

Giniho koeficient (tiež Gini index) je číselné vyjadrenie Lorenzovej krivky. Zachytáva odklon Lorenzovej krivky od krivky absolútnej rovnosti. Spočíta sa ako podiel plochy A a súčtu plôch A+B. Tento index nadobúda hodnoty od 0 (znázornené krivkou absolútne rovnosti) až po 1 (krivka absolútnej nerovnosti).[3]Čím viac sa index blíži k 1 tým je nerovnosť v spoločnosti väčšia. Často sa tento index publikuje v percentách ako aj desatinných číslach. Giniho index je ale často podrobený kritike, že nezachytáva šedú ekonomiku, a teda jeho výsledky môžu byť skreslené.

Koeficient príjmovej nerovnosti S80/S20[upraviť | upraviť kód]

Tento koeficient je determinovaný ako pomer objemu príjmov 20% obyvateľstva s najvyššími príjmami (5. kvintil) k objemu príjmov 20% obyvateľstva s najnižšími príjmami (1. kvintil). Čím je koeficient vyšší tým je vyššia aj nerovnosť. Tento koeficient nemá obmedzenie a môže nadobúdať hodnoty <1,∞). Často sa využívajú aj iné jeho variácie (napr. S90/S10), obsah je však ten istý.

Index robina Hooda[upraviť | upraviť kód]

Označovaný tiež ako Hoover index. Zatiaľ čo Giniho index zachytáva výšku nerovnosti index Robina Hooda sa snaží nájsť v Lorenzovej krivke bod, v ktorom je najväčší rozdiel medzi ideálnym a skutočným rozdelením dôchodku. Graficky znázorňuje najdlhšiu absolútnu vzdialenosť medzi skutočnou a teoretickou Lorenzovou krivkou. Index nám hovorí aké veľké množstvo dôchodkov by malo byť prerozdelené smerom od bohatých k chudobným aby nastal stav absolútnej rovnosti v spoločnosti.[4]

Príčiny príjmovej nerovnosti[upraviť | upraviť kód]

Medzi základné príčiny patria rozdiely medzi jednotlivcami obecne, ktoré sú dlhodobé a je nemožné týmto príčinám zabrániť v rámci štátu. Často vychádzajú z vrodených rozdielov ako napr. nižšie popísané. Existujú však aj príčiny, ktoré ovplyvniť možno. Hovoríme o rôznej miere distribúcie vlastníctva výrobných faktorov (t. j. distribúcií majetku).[5]

Rozdiely v schopnostiach[upraviť | upraviť kód]

Ľudia majú odlišné schopnosti a vedomosti, s ktorými sa rodia. Tieto rozdiely nutne vedú k rozdielom v možnosti vykonávanej práce, a teda odmeny za ňu danú.

Vzdelanie[upraviť | upraviť kód]

Rozdielne prístupy k vzdelaniu môžu spôsobiť diskrimináciu jedincov na pracovnom trhu a ovplyvniť ich budúci zárobok a teda výšku ich príjmov.

Diskriminácia[upraviť | upraviť kód]

Diskriminácia, či už na základe veku, pohlavia, príslušenstva k určitej sociálnej skupine, kultúre alebo náboženstvu, tvorí ďalší bod, ktorý prispieva k nerovnosti. Príkladom môžu byť štatistiky, že ženy zarábajú v priemere o 17% menej ako muži.[6]

Bohatstvo[upraviť | upraviť kód]

Niektorí jedinci sa rodia už s určitou výškou bohatstva a tak ich schopnosti a vedomosti nie sú úplne zodpovedné za výšku bohatstva, ktorou disponujú. Zároveň majetok dokáže v mnohých prípadoch generovať ďalšie dodatočné príjmy jedinca. Práve nerovnomerné rozdelenie príjmov z kapitálu sa považuje za jednu z hlavných príčin rastu príjmovej nerovnosti za posledných 30 rokov.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. http://www.investopedia.com/terms/i/income-inequality.asp Investopedia, cit. 13. mája 2015
  2. LAPÁČEK, M. Ekvivalenční stupnice a příjmová nerovnost [online]. Praha: Vysoká škola ekonomická v Praze, 2008. 33 s. [cit. 2014-05-16]. Dostupné http://nf.vse.cz/download/veda/workshops/inequality.pdf
  3. http://ekonomika.sulik.sk/ekonomicky-slovnik/giniho-koeficient-gini-coefficient/ Ekonomický slovník, cit. 13. mája 2015
  4. http://www.finance-management.cz/080vypisPojmu.php?IdPojPass=104 Středoevropské centrum pro finance a management, cit. 13. mája 2015
  5. JANICZKOVÁ, M. Příjmová nerovnost- fenomén poslední doby?[online].Brno, Masarykova univerzita, 2013.[cit. 13. mája 2015]. Dostupné http://is.muni.cz/th/273365/esf_m/Diplomova_prace_Janiczkova.pdf
  6. OECD. Ending ob Discrimination [online]. OECD, 2008. 8 s. [cit. 13. mája 2015]. Dostupné http://www.oecdbookshop.org/get-it.php?REF=5KZJXHWPH5WD&TYPE=browse