Praha-Vysočany (železničná stanica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 14:21, 5. apríl 2010, ktorú vytvoril D'ohBot (diskusia | príspevky) (robot Pridal: cs:Nádraží Praha-Vysočany)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pohľad na stanicu Praha-Vysočany od Vysočian (z Podnádražní ulice)

Praha-Vysočany je železničná stanica na území pražskej štvrti Vysočany. Zdieľajú ju trate 070 do Turnova a 231 do Nymburku a Kolína. Nachádza sa blízko stanice metra Vysočanská a električkovej zástavky Nádraží Vysočany (na Sokolovské ulici). Prístupná je z južnej strany podchodom z Podnádražní ulice a zo severnej strany podchodom z ulice U vinných sklepů.

História

  • 1872 – začiatok prevádzky trate Neratovice – Praha, súčasti Turnovsko-kralupsko-pražskej dráhy
  • 1873 – začiatok prevádzky trate Hradec Králové – NymburkPraha, súčasti Rakúskej severozápadnej dráhy
  • 1922 – mesto Vysočany pripojené k Prahe
  • 1941 – stanica premenovaná na Praha-Vysočany
  • 1. 7. 1972 – ukončenie osobnej dopravy na trati na stanicu Těšnov (časť nymburskej trate)
  • 1984 – koniec dopravy na tejto trati
  • 16. 3. 1985 – demolácia stanice Těšnov

Trate

Na stanici Praha-Vysočany sa od roku 1873 stretajú dve trate:

  • turnovská vedúca na dnešné Hlavní nádraží, dnes trať číslo 070 Praha – Neratovice – Všetaty – Mladá Boleslav – Turnov. Je jednokoľajná a neelektrifikovaná. Stanica sa nachádza na 6,6 traťovom kilometri (od Hlavního nádraží).
  • nymburská viedla na dnes už neexistujúce Nádraží Těšnov (Dennisovo nádraží). Dnes je to trať 231 Praha – Lysá nad Labem – Nymburk – Poděbrady – Kolín. Je dvojkoľajná, elektrifikovaná. Stancia sa nachádza na 29,1 traťovom kilometri tejto trate (od Lysé nad Labem).
Podchod popod stanicu, vedú z neho schody do staničnej budovy, ústie do Podnádražní ulice

Staničná budova

Budova je umiestnená ostrovne, uprostred koľajiska, je preto prístupná len podchodom. Je to jediný prípad ostrovného umiestnenia v Prahe. Sú tu dve oddelené haly, prechod medzi nimi je možný len podchodom alebo nástupišťom. V západnej je predaj cestovných lístkov, tabuľa s aktuálnymi odchodmi vlakov a lavičky pre cestujúcich. Vo východnej hale sa nachádza cestovný poriadok a historické česko-nemecké orientácie.

Historické česko-nemecké orientácie vo východnej hale

Koľajisko

Koľajisko je približne 5 m nad úrovňou podchodu a okolitých ulíc; na násype spevnenom oporným múrom. Na každom zhlaví je stavidlo, výhybky sú prestavované elektromagneticky alebo ručne na mieste. Návestidlá sú svetelné.

Staničná budova rozdeľuje koľajisko na 2 časti, severnú (turnovskú) a južnú (nymburskú). Prejazd medzi nimi je možný cez obe zhlavia úvraťou.

Turnovská časť

Časť koľajiska na sever od staničnej budovy náleží turnovskej trati. Je na nej 5 dopravných (osobné vlaky zastavujú na dvoch najbližšie k staničnej budove) a 2 manipulačné koľaje. Využívajú ju vlaky idúce z Nymburka do Prahy a oba smery trate do Turnova.

Nymburská časť

Nymburská trať obchádza staničnú budovu z južnej strany (smerom od staničnej budovy k Vysočanom). Koľajisko má 4 dopravné a 1 manipulačnú koľaj. Osobné vlaky zastavujú, podobne ako v Turnovskej časti, na najbližších dvoch koľajách. Až na výnimky ju využívajú vlaky idúce na Nymburk.

1. koľaj v úrovni vyvýšeného nástupišta 2. koľaje nymburskej časti koľajiska; naľavo severné priečelie staničnej budovy

Koľaj najbližšie k staničnej budove (služobne 12) je vyššie, než ostatné, na úrovni nástupiska. To umožňuje bezúrovňový prechod na vyvýšené nástupište 2. koľaje (služobne 14).

Dopravný význam

Stanica má v dnešnej dobe veľký význam najmä pre osobnú prímestskú dopravu. Oblasť Vysočian má veľmi dobrú obslužnosť MHD (stanica metra, električky a niekoľkých liniek autobusov), preto je stanica menej využívaná pre cesty do centra.

Nákladná doprava je dnes oproti minulosti značne redukovaná, najmä kvôli úpadku ČKD.

Súvisiace stránky

Iné projekty

Externé odkazy