Prechodník

Prechodník alebo transgresív alebo zriedkavo príslovkové príčastie je (v niektorých jazykoch) neurčitý slovesný tvar, ktorý vyjadruje sprievodný dej súvisiaci s hlavným dejom vety. V niektorých jazykoch, najmä románskych jazykoch a angličtine, mu do značnej miery zodpovedá gerundium, v nemčine mu do značnej miery zodpovedá prítomné príčastie (particípium prézenta, príčastie I).

Vo väčšine slovanských jazykov (v súčasnej slovenčine alebo moravských nárečiach nie) sa rozlišuje:

súčasný prechodník (prechodník súčasnosti, prechodník prítomný) – vyjadruje paralelnosť sprievodného deja, a
predčasný prechodník (prechodník predčasnosti, prechodník minulý) – vyjadruje spravidla predčasnosť sprievodného deja.

Slovenčina

V slovenčine sa tvorí príponou -úc/-uc alebo -iac (resp. po j len -ac). Presnejšie povedané sa tvorí pridaním prípony -c k tvaru 3. osoby množného čísla slovesa, pričom pri niektorých slovesách sa ale kmeň rozšíri o skupinu -aj-. Napríklad:

chytať – oni chytajú – chytajúc
robiť – oni robia – robiac
báť – oni sa boja – bojac
chápať – oni chápu – chápajúc.

Použitie koncoviek -úc/-uc odpovedá rytmického kráteniu.^[1]

Pri nedokonavých slovesách (napr. chytajúc) vyjadruje prechodník súčasnosť hlavného deja a sprievodného deja, pri dokonavých slovesách (napr. chytiac) vyjadruje nesúčasnosť, spravidla predčasnosť sprievodného deja.

Rozlišuje sa činný prechodník (t.j. štandardný prípad prechodníka) a absolútny prechodník (t.j. prechodník, ktorý plní funkciu príslovky alebo predložky, napr. nevynímajúc, počnúc).

V staršom úze slovenčiny existoval aj predčasný prechodník (prechodník minulý): dokonavé slovesá mali tvar na -vši, napr. napísavši (v modernej slovenčine napíšuc).

Referencie

↑ Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava : Veda, Vydavatel'stvo Slovenskej Akad. Vied, 2000. (3., upravené a dopl. vyd.) ISBN 978-80-224-0655-0. S. 17, 70 – 72.

Literatúra

prechodník. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 341.
ORAVEC, Ján; LACA, Vincent. Príručka slovenského pravopisu pre školy. 9. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986.
DVONČ, Ladislav, et al. Morfológia slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966. 895 s. Dostupné online. S. 487 a nasl.

Jazykový portál

[1] Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava : Veda, Vydavatel'stvo Slovenskej Akad. Vied, 2000. (3., upravené a dopl. vyd.) ISBN 978-80-224-0655-0. S. 17, 70 – 72.

[1]