Prechodník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prechodník alebo transgresív alebo zriedkavo príslovkové príčastie je (v niektorých jazykoch) neurčitý slovesný tvar, ktorý vyjadruje sprievodný dej súvisiaci s hlavným dejom vety. V niektorých jazykoch, najmä románskych jazykoch a angličtine, mu do značnej miery zodpovedá gerundium, v nemčine mu do značnej miery zodpovedá prítomné príčastie (=particípium prézenta, príčastie I).

Vo väčšine slovanských jazykov (v súčasnej slovenčine alebo moravských nárečiach nie) sa rozlišuje súčasný prechodník (=prechodník súčasnosti, prechodník prítomný), ktorý vyjadruje paralelnosť sprievodného deja, a predčasný prechodník (=prechodník predčasnosti, prechodník minulý), ktorý vyjadruje spravidla predčasnosť sprievodného deja. V ruštine sa prechodník volá dejepričastije, v češtine přechodník, v poľštine imiesłów przysłówkowy (t.j. príslovkové príčastie).

Slovenčina[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine sa tvorí príponou -úc/-uc alebo -iac (resp. po j len -ac). Presnejšie povedané sa tvorí pridaním prípony -c k tvaru 3. osoby množného čísla slovesa, pričom pri niektorých slovesách sa ale kmeň rozšíri o skupinu -aj-. Napríklad: chytať - oni chytajú - chytajúc, robiť - oni robia - robiac, báť - oni sa boja - bojac, chápať (- oni chápu ) - chápajúc.

Pri nedokonavých slovesách (napr. chytajúc) vyjadruje prechodník súčasnosť hlavného deja a sprievodného deja, pri dokonavých slovesách (napr. chytiac) vyjadruje nesúčasnosť, spravidla predčasnosť sprievodného deja.

Rozlišuje sa činný prechodník (t.j. štandardný prípad prechodníka) a absolútny prechodník (t.j. prechodník, ktorý plní funkciu príslovky alebo predložky, napr. nevynímajúc, počnúc).

V staršom úze slovenčiny existoval aj predčasný prechodník (prechodník minulý): dokonavé slovesá mali tvar na -vši, napr. napísavši (v modernej slovenčine napíšuc).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]