Preskočiť na obsah

Proaktivita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Proaktivita je spôsob konania, keď odpoveď na vonkajší (napr. teplo, farba, hluk...) alebo vnútorný podnet (napr. pocit hladu, smädu, bolesti...) je výsledkom slobodnej a vedomej voľby, ktorá je spojená s prebratím iniciatívy a prijatím zodpovednosti za ňu a za jej následky.

Proaktivita je opak reaktivity, keď odpoveďou na podnety sú "predprogramované" odpovede.

Ľudskú myseľ k činnosti prebúdza vždy nejaký podnet: človek je tvor reaktívny. Z podnetu si myseľ poskladá obraz. Ak sa s podobným podnetom už stretla, zaktivizuje z podvedomia vzorový program, zhodný so spôsobom reakcie v predchádzajúcom prípade (reaktívna reakcia, ktorá nie je spojená s vedomým riešením situácie). Ak neexistuje vzor, ľudská myseľ rieši situáciu vedome a aktívne (aktívna reakcia).

Tretí druh reakcie - proaktívna reakcia znamená vedomé riešenie vzorových situácií preverením použitých vzorov, automatizmov. Vyhľadávanie strarých "podobných" použiteľných programov z podvedomia trvá približne 0,3 desatiny sekundy, čo predstavuje časový úsek, počas ktorého je (aspoň v určitých situáciách) ľudské vedomie schopné zasiahnuť a preveriť, či starý návyk, program je naozaj vhodný. Podľa zhodnotenia buď spustí "starý program", alebo môže tvoriť nové a priliehavejšie možnosti správania.

Možnosti využitia proaktivity

[upraviť | upraviť zdroj]
  • zvládanie útokov
  • zmena návykov
  • zvládanie negatívnych stavov a ich premena na pozitívne
  • odstraňovanie chýb ako dôsledku neuvedomelých reakcií
  • riešenie problémov proaktívnym spôsobom
  • zvládanie manipulácií
  • hľadanie motivácie