Proaktivita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Proaktivita je spôsob konania, keď odpoveď na vonkajší (napr. teplo, farba, hluk...) alebo vnútorný podnet (napr. pocit hladu, smädu, bolesti...) je výsledkom slobodnej a vedomej voľby, ktorá je spojená s prebratím iniciatívy a prijatím zodpovednosti za ňu a za jej následky.

Proaktivita je opak reaktivity, keď odpoveďou na podnety sú "predprogramované" odpovede.

Ľudskú myseľ k činnosti prebúdza vždy nejaký podnet: človek je tvor reaktívny. Z podnetu si myseľ poskladá obraz. Ak sa s podobným podnetom už stretla, zaktivizuje z podvedomia vzorový program, zhodný so spôsobom reakcie v predchádzajúcom prípade (reaktívna reakcia, ktorá nie je spojená s vedomým riešením situácie). Ak neexistuje vzor, ľudská myseľ rieši situáciu vedome a aktívne (aktívna reakcia).

Tretí druh reakcie - proaktívna reakcia znamená vedomé riešenie vzorových situácií preverením použitých vzorov, automatizmov. Vyhľadávanie strarých "podobných" použiteľných programov z podvedomia trvá približne 0,3 desatiny sekundy, čo predstavuje časový úsek, počas ktorého je (aspoň v určitých situáciách) ľudské vedomie schopné zasiahnuť a preveriť, či starý návyk, program je naozaj vhodný. Podľa zhodnotenia buď spustí "starý program", alebo môže tvoriť nové a priliehavejšie možnosti správania.

Možnosti využitia proaktivity[upraviť | upraviť zdroj]

  • zvládanie útokov
  • zmena návykov
  • zvládanie negatívnych stavov a ich premena na pozitívne
  • odstraňovanie chýb ako dôsledku neuvedomelých reakcií
  • riešenie problémov proaktívnym spôsobom
  • zvládanie manipulácií
  • hľadanie motivácie

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]