Preskočiť na obsah

Prognostik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prognostik je osoba vykonávajúca prognostiku,[1] odborník v prognostike.[2] Väčšinou ide o osobu s ekonomickým, sociologickým, politologickým, geografickým či podobným vzdelaním a / alebo s praxou v týchto odboroch. Je to často absolvent zodpovedajúcej vysokej školy. Prognostik formuluje prognózy, ktorých predmetom býva najmä vývoj rozhodujúcich veličín ekonomického systému (podniku či národného hospodárstva), vývoj sociologických či politických systémov.[3]

Známi prognostici

[upraviť | upraviť zdroj]

Doménou československej prognostiky bol prognostický ústav ČSAV, v ktorom pôsobili okrem iných aj niektorí neskorší politici, a to predovšetkým ekonómovia Valtr Komárek (od roku 1984 riaditeľ), Václav Klaus (od roku 1987), Miloš Zeman (1990-1993)). 1. januára 1989 vznikol aj na Slovensku prognosticky ústav slovenskej akadémie vied (PÚ SAV), v ktorom pôsobili napr. Fedor Gál a Martina Lubyová.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. prognostik. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p – r. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 623.
  2. prognostik. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 595.
  3. Publikácie | Prognostický Ústav [online]. www.prog.sav.sk, [cit. 2021-08-11]. Dostupné online. Archivované 2021-08-11 z originálu.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prognostik na českej Wikipédii.