Prokris (dcéra Erechthea)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Prokris a Kefalos, autor: Jean-Honoré Fragonard (1732–1806)

Prokris (starogr. ΠρόκριςProkris, lat. Procris) je v gréckej mytológii dcéra aténskeho kráľa Erechthea a jeho manželky Praxithey.[1]

Prokris sa vydala za Kefala, syna boha Herma, ktorý bol krásny ako boh. Prokris a Kefalos sa vzájomne veľmi milovali a žili spolu šťastne, až do vtedy, keď sa do Kefala zamilovala bohyňa ranných zôr Éós, ktorá ho potom uniesla až na samý kraj sveta. Bohyňa ho následne zvádzala, ale Kefalos odolal všetkým jej pokušeniam a svojej žene ostal verný.[2] Keď ju už dlho prosil, aby ho pustila domov, vyhovela mu, ale poradila mu, aby sa presvedčil, či mu je aj Prokris verná.[3] Kefalos súhlasil a bohyňa zmenila jeho podobu a on potom svoju Prokris dlho prehováral, ale ona všetky jeho návrhy odmietla s odôvodnením, že je vydatá. Keď však pred ňu vyložil nádherné šperky zaváhala a bola by sa mu oddala, ale v tej chvíli Éós vrátila Kefalovi vlastnú podobu a Prokris od hanby utiekla do hôr.[2][3]

V horách sa pripojila k družine bohyne lovu Artemis. Bohyňa ju potom obdarovala čarovnou kopijou, ktorá nikdy neminie cieľ a ešte jej k tomu darovala aj poľovného psa, ktorému neunikne žiadna zver.[4][3] Keď Prokride Kefalos po čase odpustil a po hľadaní ju nakoniec našiel, ona mu tieto dary venovala. Osud už však manželom nedoprial, aby v šťastí spoločne zostarli.[2]

Prokris sa jedného dňa dozvedela od pastiera, že jej manžel často volá v lese na nejakú Nefelu a preto sa nasledujúce ráno odišla v lese schovať do kríka, kde jej manžel zvykol odpočívať, aby sa presvedčila či je jej verný.[2] Keď začula, že volá na Nefelu, bohyňu oblakov, aby zahnala chládkom jeho únavu, ihneď všetko pochopila a zavzlykala. Kefalos v domnení, že je v kríku zver, hodil tam svoju kopiju. Čarovná kopija svoj cieľ neminula a zásah bol smrteľný.[3] Prokris potom zomrela v manželovom náručí s úsmevom na perách, vedomá si toho, že jej manžel bol vždy verný.[5][2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. Apollodoros, Bibliotheca, 3,15,1.
  2. a b c d e Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 242-243.
  3. a b c d Hyginus, Fabulae 189.
  4. Ovidius, Metamorphoses, 7,747.
  5. Ovidius, Metamorphoses, 7,851.