Prvé prechodné obdobie

Staroegyptská chronológia

Prehistorický Egypt

Preddynastický Egypt

00. ● 0.

Ranodynastický Egypt

1. ● 2.

Stará ríša

3. ● 4. ● 5. ● 6.

Prvé prechodné obdobie

7. ● 8. ● 9. ● 10.

Stredná ríša

11. ● 12. ● 13. ● 14.

Druhé prechodné obdobie

15. ● 16. ● 17.

Nová ríša

18. ● 19. ● 20.

Tretie prechodné obdobie

21. ● 22. ● 23. ● 24. ● 25.

Neskoré obdobie

26. ● 27. ● 28. ● 29. ● 30. ● 31.

Helenistický a rímsky Egypt

Alexander Veľký Ptolemaiovský Egypt Rímsky Egypt Byzantský Egypt

Prvé prechodné obdobie je obdobie staroegyptských dejín medzi koncom Starej a začiatkom Strednej ríše. V závislosti na tom, ktorú dynastiu považujú historici za definitívne uzavierajúcu Starú ríšu, či šiestu alebo ôsmu, do Prvého prechodného obdobia spadajú siedma, ôsma, deviata, desiata a z veľkej časti jedenásta dynastia.

Rozpad Starej ríše

Posledné desaťročia Starej ríše bolo poznamenané hladomormi a slabnúcou ústrednou mocou. Podľa jednej teórie spôsobilo v tomto období globálne ochladenie podnebia zníženie zrážok v Egypte, Etiópii a Východnej Afrike a tie zas viedli k neočakávaným, katastroficky nízkym záplavám na Níle. Výsledkom bol hladomor a následne „pád“ Starej ríše.

Posledný faraón 6. dynastie bol Pepi II. (alebo možno Nitokris). Pepi mal 6 rokov, keď nastúpil na trón a údajne až 100 rokov, keď zomrel. Vládol celkom 94 rokov, dlhšie, než ktorýkoľvek vládca v dejinách. Posledné roky jeho vlády boli poznačené neschopnosťou kvôli Pepiho pokročilej starobe. Po jeho smrti nasledovala dlhá doba nepokojov.

Egypt v období chaosu

Hoci nemáme takmer žiadne záznamy z prechodného obdobia, zachovalo sa množstvo fiktívnych textov známych ako Žalospevy z prvých rokov nasledujúcej Strednej ríše. Tieto nám poskytujú obraz o tom, čo sa dialo v dobách chaosu. Niektoré z textov hovoria o rozpade poriadku, iné sa zmieňujú o vpáde „ázijských lukostrelcov“. Všetkým žalospevom je vlastný motív krajiny, v ktorej bol rozvrátený prirodzený poriadok ľudskej spoločnosti i prírody. Jedna obzvlášť zaujímavá pasáž hovorí o dobe, kedy bolo obyvateľstvo zaťažené vysokými daňami, aj keď hladina Nílu bola nezvyčajne nízka: Vyschnutá je egyptská rieka, môžeš ju prejsť suchou nohou. Vysoké dane poukazujú na zlyhanie centralizovanej moci, ktorá by určovala výšku dávok.

Je tiež vysoko pravdepodobné, že k vylúpeniu všetkých pyramíd a pohrebných komplexov došlo v tomto období (Tí, ktorí boli pochovaní v hrobkách, sú vyvrhnutý na oči). K tomuto obrazu sa vracajú viaceré zo Žalospevov. Ešte očividnejšie sú stopy po rabovaní zrejmé na začiatku Strednej Ríše, kedy sa stretávame s múmiami ozdobenými ochrannými amuletmi patriacimi výlučne k pyramídam 6. dynastie.

7. a 8. dynastia

O 7. a 8. dynastii nám chýbajú detailnejšie záznamy, nevieme dokonca ani koľko kráľov vládlo v tomto období a aké boli presne ich mená. Manetó rozlišuje medzi 7. a 8. dynastiou, ale je možné, že všetci vládcovia v tomto období Prechodnej doby spadali do jednej dynastie. Niektorí egyptológovia dokonca považujú siedmu dynastiu za úplne fiktívnu.

Prvých päť vládcov uvádzaných v siedmej dynastii má trónne meno Pepiho II., Neferkare, čo by mohlo poukazovať na to, že sa považovali za nástupcov 6. dynastie. Z kráľov ôsmej dynastie jedine Qakare Ibi je spájaný s nejakou monumentálnou stavbou. Jeho pyramída bola nájdená neďaleko pyramídy Pepiho II. v Sakare.

Siedma a ôsma dynastia sídlila v Memfide. Nakoniec bola zvrhnutá deviatou dynastiou z mesta Herakleopolis Magna.

9. a 10.dynastia

O vládcoch deviatej a desiatej dynastie vieme len o málo viac ako o ich predchodcoch. Ich sídlom bolo mesto Herakleopolis Magna, kde založil 9. dynastiu Meryibra. Následníckej 10. dynastia odvodzujúcich svoj pôvod od faraóna menom Akhtoj sa podarilo okolo roku 2160 pred Kr. obnoviť poriadok v Dolnom Egypte. V tej iste dobe konkurenčný rod sídliaci vo Vesete (11. dynastia) zjednotil Horný Egypt. K nevyhnutnému stretu došlo okolo roku 2055 pred Kr., 10. dynastia bola porazená a vládca z vésetského rodu, Mentuhotep II., získal celý Egypt pod svoju vládu.

11. dynastia

Faraón Mentuhotep II. – zakladateľ Strednej ríše

V uvádzaní počtu kráľov a dĺžky ich vlády sa Manetó a ďalšie pramene nezhodujú. Podľa autora Aegyptiak 11. dynastia pozostávala zo 16 kráľov, ktorý vládli spolu 43 rokov. Nápisy z obdobia 11. dynastie spolu s Turínskym zoznamom kráľov tomu odporujú a zhodne uvádzajú, že do dynastie patrili siedmi králi, ktorí vládli celkom 143 rokov. Všetky záznamy však umiestňujú sídlo dynastie do Téb (Veset).

Práve 11. dynastia dokázala po období vnútorných nepokojov zjednotiť Egypt a stala sa tak prvou dynastiou Strednej ríše (hoci niektorými je radená ešte do prechodnej doby). Svoj pôvod odvodzuje od tébskeho nomarchu, „Intefa Veľkého, syna Ikuovho“, o ktorom sa zmieňujú mnohé z prameňov tej doby. Za prvého kráľa dynastie je však považovaný až Intefov nástupca, Mentuhotep I.

Nápis vytesaný za vlády Intefa II. dokazuje, že bol prvým z dynastie, kto si mohol nárokovať vládu nad celým Egyptom. Tento nárok priviedol tébsku dynastiu do konfliktu s jej súčasníkmi, vládcami z desiatej dynastie sídliacich v meste Herakleopolis Magna. Intef podnikol niekoľko ťažení na sever a zmocnil sa dôležitej abydskej nomy. Prerušované boje medzi dynastiami pokračovali do 14. roku vlády Mentuhotepa II., kedy boli herakleopolskí králi porazení a 11. dynastia mohla začať upevňovať svoju vládu nad Egyptom.

Vládcovia 11. dynastie obnovili vplyv Egypta na jeho susedov v Afrike a na Blízkom východe. Mentuhotep II. vyslal znova výpravy do Fenície, aby tu získali cédrove drevo. Mentuhotep III. vyslal výpravu z Koptu na juh do zeme Punt.

Vláda posledného faraóna dynastie a teda aj jej koniec zostáva zahalený tajomstvom. Záznamy z toho obdobia spomínajú „sedem prázdnych rokov“, ktoré nasledovali po smrti Mentuhotepa III. a korešpondujú s vládou Mentuhotepa IV. Súčasní egyptológovia stotožňujú jeho vezíra Amenemhata s Amenemhatom I., prvým kráľom 12. dynastie, a hovoria o palácovom prevrate, ktorým sa Amenemhat dostal na trón. Jediné s istotou známe detaily Mentuhotepovej vládu sú dve obzvláštne znamenia, ktorých sa dostalo vezírovi Amenemhatovi v dole vo Wadi Hammamat.

Bibliografia

• Watterson, B.: Egypťané. Nakladatelství Lidové noviny, Praha: 2005.