Manehto

Manehto alebo Manethó(n) (iné mená pozri nižšie) bol staroegyptský dejepisec a kňaz zo Sebennyty (staroeg. Cebnucer, dnes Samanúd) v Egypte. Žil v ptolemaiovskom období, približne v 3. storočí pred Kr.

Okrem iného napísal dielo Aigyptiaka (lat. Aegyptiaca), ktoré sa zaoberalo históriou starovekého Egypta. Aj napriek tomu, že sa zachovalo len vo forme opisov výťahu pôvodnej práce, má veľký význam pre egyptológiu a často sa k nemu aj dnes obracajú odborníci ako na relevantný zdroj informácií o chronológii staroegyptských dejín.

Meno

Originálny tvar mena v starej egyptčine je dnes neznámy, mohlo snáď znieť Manehto.^[1] Existuje niekoľko jeho hypotetických významov, pôvodne mohlo znamenať „Pasák koní“, „Dar Thovta“, „Milovaný Thovtom“, „Pravda Thovta“, „Milovaný Neitou“ alebo „Milenec Neity“.

Grécke tvary sú:

Μανέθων – prepis: Manethón/Manetón^{[pozn 1]}/Maneton^{[pozn 2]} – výslovnosť vyjadrená slovenským znakmi: [manetʰón] (toto je najstarší grécky tvar; je doložený u Flavia Iosepha)
Μανήθων – prepis: Manéthón/Manétón^{[pozn 1]}/Maneton^{[pozn 2]} – výslovnosť: [manétʰón] (toto je zriedkavý variant predchádzajúceho tvaru)
Μανέθω – prepis: Manethó/Manetó^{[pozn 1]}/Maneto^{[pozn 2]} – výslovnosť: [manetʰón] (takto v Synkellových opisoch verzií Africana a Eusebia)
Μανέθως – prepis: Manethós/Manetós^{[pozn 1]}/Manetos^{[pozn 2]} – výslovnosť: [manetʰós] (takto u Plutarcha a Eusébia)
Μάνεθος – prepis: Manethos – výslovnosť: [manetʰos] (toto je zriedkavý variant predchádzajúceho tvaru)
Μαναίθως – prepis: Manaithós/Manaithos^{[pozn 2]} – výslovnosť: [manaitʰós] (u Claudia Aeliana a v byzantskej encyklopédii z 10. storočia Sude)^[2]
Μᾰνέθωθ – prepis: Manethóth/Manethoth^{[pozn 2]} – výslovnosť: [manetʰótʰ]

V českých textoch sa (popri vyššie uvedených tvaroch) vyskytuje aj tvar Manéthón^[3], Manéthó^[1] a ojedinele aj tvar Manéthós^[4], t. j. s dĺžňom nad e. Pri týchto tvaroch nie je jasné, či ide o neznalosť správneho gréckeho tvaru mena (zoznam je uvedený vyššie) alebo ide o nevedomosť o tom, že grécky tvar Μανήθων/Manéthón je zriedkavý (a grécky tvar Μανήθω/Manéthó či Μανήθως/Manéthós sa vôbec nevyskytuje), alebo ide o vyznačenie akcentu (teda nie dĺžky) na e.

V latinských textoch môžeme nájsť tvary Manethon, Manethos, Manethonus a Manetos.^{[chýba zdroj]}

Život a dielo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Aigyptiaka

Hoci sa nezachovali žiadne záznamy o dátume narodenia alebo úmrtia Manehta, jeho dielo je najčastejšie spájané s obdobím vlády Ptolemaia I. Sotéra (323 – 283 pred Kr.) a Ptolemaia II. Filadelfa (285 – 246 pred Kr.), viac detailov o jeho živote nepoznáme. Ak je Manetho spomenutý na Hibehskom papyruse (pHibeh 1.72) datovanom do rokov 241/0 pred Kr. autorom spisu Aigyptiaka, mohol pôsobiť aj počas vlády Ptolemaia III. Euergeta (246 – 222 pred Kr.). Napriek tomu, že bol rodeným Egypťanom, svoje práce písal v koiné (helenistickej gréčtine). Manethovi sa pripisujú nasledujúce diela:

Aigyptiaka,
Proti Hérodotovi,
Posvätná kniha,
O starobylosti a náboženstve,
O sviatkoch,
O príprave kýf,
Prehľad fyziky.

Autorstvo astrologického spisu Kniha Sothis je tiež pripisované jemu. Ako prvý vo svojej práci Aigyptiaka zaviedol pojem „dynastia“ (starogr. δυναστεία – „zvrchovaná moc“, „panstvo“)^[5], ktorým označoval skupinu vládcov s určitými spoločnými znakmi.

Bol pravdepodobne kňazom slnečného božstva Rea v Héliopole (podľa byzantského historika Georgia Synkella bol hlavným kňazom) a významnou osobnosťou Serapidovho kultu. Serapis bolo božstvo, ktoré vzniklo v grécko-macedónskom období transformáciou pôvodného egyptského kultu býka Hapiho (etym. Usir-Hapi → Osiris-Ápis → Serapis), pravdepodobne po založení Alexandrie Alexandrom Veľkým. Socha boha Serapida bola dovezená v rokoch 286 – 278 pred Kr. Ptolemaiom (asi I. Sóterom, ako potvrdzuje Ploutarchos a Tacitus).^{[pozn 3]} Na túto operáciu dohliadal Timotheos z Atén (autorita eleusínskeho kultu Démétér) a Manehto.

Poznámky

1 2 3 4 Prepis podľa zásady prispôsobovania antických mien v kap. 3 PSP, t. j. s t namiesto th. Pozri aj diskusiu k tomuto článku.
1 2 3 4 5 6 prepis bez vyznačenie akýchkoľvek dĺžok.
↑ Tiež je možný Ptolemaios II. Filadelfos a existuje tradícia v staroveku, podľa ktorej to bol Ptolemaios III. Euergetés. (Tacitus cca 110, 4.83; Ploutarchos (spisovateľ) cca 80, 28)

Referencie

1 2 Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, str. 287, ISBN 9788072773060
↑ Fruin, Robert (1847), Manethonis Sebennytae Reliquiae, J. H. Gebhard & Soc., str. 27, http://books.google.cz/books/download/Manethonis_Sebennytae_Reliquiae.pdf?id=Lc8TAAAAYAAJ&hl=sk&output=pdf&sig=ACfU3U1w4lJgAQDD7WMxK8cx3LZ-mxzOFQ&source=gbs_v2_summary_r&cad=0, dost. 30. marec 2010
↑ Manéthón. In: Slovník antické kultury. Praha: Svoboda. 1974. S. 369
↑ CLINE, Eric. Tři kameny jsou zeď (Příběhy z dějin archeologie). [s.l.] : Albatros Media a.s., 2020. 496 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7601-379-7. S. 69.
↑ Lepař, František (2008), Nehomérovský slovník řeckočeský, Praha: Petr Rezek, str. 310, ISBN 9788086027265 (v knihe je vytlačené neplatné ISBN 80-86027-26-28)

Literatúra

Flavius, Iosephus (cca 97), Contra Apionem
Plutarchos (cca 80), De Iside et Osiride
Synkellos, Georgios (cca 780), Ecloga Chronographica
Tacitus (cca 110), Historiae

Ďalšia literatúra

Dillery, John (1999), „The First Egyptian Narrative History: Manetho and Greek Historiography“, Zeitschrift für Papyrologie und Epigraphik (Bonn: Dr. Rudolf Habelt GmbH) (127): 93 – 116, http://www.uni-koeln.de/phil-fak/ifa/zpe/downloads/1999/127pdf/127093.pdf, dost. 30. marec 2010
Helck, Hans Wolfgang (1975), „Manethon (1)“, in Ziegler, Konrat; Sontheimer, Walter; Gärtner, Hans, Der kleine Pauly: Lexikon der Antike, auf der Grundlage von Pauly’s Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, 3, Mníchov: Alfred Druckenmüller Verlag, str. 952 – 953, ISBN 0828867763
Laqueur, Richard (1928), „Manethon“, in von Pauly, August Friedrich; Wissowa, Georg; Kroll, Wilhelm, Paulys Real-Encyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, 14, Stuttgart: Alfred Druckenmüller Verlag, str. 1060 – 1106, ISBN 347601018X
Leahy, M. A. (1990), Libya and Egypt c1300–750 BC, London: School of Oriental and African Studies, Centre of Near and Middle Eastern Studies, and The Society for Libyan Studies
Manetho (1940), Waddell, William Gillian, ed., Manetho, The Loeb Classical Library 350, London, Cambridge: William Heinemann Ltd., Harvard University Press, ISBN 0674993853
Redford, Donald Bruce (1986), „The Name Manetho“, in Lesko, Leonard H., Egyptological Studies in Honor of Richard A. Parker Presented on the Occasion of His 78th Birthday, December 10, 1983, Hannover, London: University Press of New England, str. 118 – 121, ISBN 0874513219
Redford, Donald Bruce (1986), Pharaonic King–Lists, Annals and Day–Books: A Contribution to the Study of the Egyptian Sense of History, Mississauga: Benben Publications, ISBN 0920168086
Redford, Donald Bruce (2001), „Manetho“, in Redford, Donald Bruce, The Oxford Encyclopedia of Ancient Egypt, 2, Oxford, New York, Káhira: Oxford University Press and The American University in Cairo Press, str. 336 – 337, ISBN 0195102347
Thissen, Heinz-Josef (1980), „Manetho“, in Helck, Hans Wolfgang; Westendorf, Wolfhart, Lexikon der Ägyptologie, 3, Wiesbaden: Otto Harrassowitz, str. 1180 – 1181, ISBN 3447014415
Verbrugghe, Gerald P.; Wickersham, John Moore (1996), Berossos and Manetho, Introduced and Translated: Native Traditions in Ancient Mesopotamia and Egypt, University of Michigan Press, ISBN 0472086871

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Manetho na anglickej Wikipédii.

[prepis_PSP-2] 1 2 3 4 Prepis podľa zásady prispôsobovania antických mien v kap. 3 PSP, t. j. s t namiesto th. Pozri aj diskusiu k tomuto článku.

[prepis_bez_dlzok-3] 1 2 3 4 5 6 prepis bez vyznačenie akýchkoľvek dĺžok.

[8] Tiež je možný Ptolemaios II. Filadelfos a existuje tradícia v staroveku, podľa ktorej to bol Ptolemaios III. Euergetés. (Tacitus cca 110, 4.83; Ploutarchos (spisovateľ) cca 80, 28)

[vbv-2007_287-1] 1 2 Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, str. 287, ISBN 9788072773060

[4] Fruin, Robert (1847), Manethonis Sebennytae Reliquiae, J. H. Gebhard & Soc., str. 27, http://books.google.cz/books/download/Manethonis_Sebennytae_Reliquiae.pdf?id=Lc8TAAAAYAAJ&hl=sk&output=pdf&sig=ACfU3U1w4lJgAQDD7WMxK8cx3LZ-mxzOFQ&source=gbs_v2_summary_r&cad=0, dost. 30. marec 2010

[5] Manéthón. In: Slovník antické kultury. Praha: Svoboda. 1974. S. 369

[6] CLINE, Eric. Tři kameny jsou zeď (Příběhy z dějin archeologie). [s.l.] : Albatros Media a.s., 2020. 496 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7601-379-7. S. 69.

[7] Lepař, František (2008), Nehomérovský slovník řeckočeský, Praha: Petr Rezek, str. 310, ISBN 9788086027265 (v knihe je vytlačené neplatné ISBN 80-86027-26-28)

[1]

[pozn 1]

[pozn 2]

[2]

[3]

[4]

[5]

[pozn 3]