Rád deviatich uhlov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rádu

Rád deviatich uhlov (z angl. Order of Nine Angles) „predstavuje nebezpečnú a extrémnu formu satanizmu.“[1] Po prvýkrát upútal pozornosť verejnosti počas 80. a 90. rokov minulého storočia po tom, čo bol zmienený v knihách opisujúcich fašistický satanizmus.[2][3][4][5] V súčasnosti je rád organizovaný vo forme tajných zoskupení (ktoré nazýva tradičné nexióny)[6][7] a tzv. temných kmeňov.[8][9]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Goodrick-Clark vo svojej knihe Čierne slnko tvrdí, že Rád deviatich uhlov bol sformovaný v 60. rokoch 20. storočia spojením troch neopohanských chrámov Camlad, The Noctulians a Temple of the Sun. Po emigrácii pôvodného vodcu do Austrálie mal David Myatt prevzať vedenie rádu a napísať dnes verejne prístupné spisy organizácie, ktorá pôvodne pôsobila vo vidieckych krajoch Shropshire a Herefordshire. Podľa Goodrick-Clarka: „Myatt vytvoril svet bosoriek, zločineckých vidieckych čarodejníkov, orgií a krvavých obetí v osamotených chalupách a údoliach oblasti, kde žil od 80. rokov.“[10]

Podľa tvrdení rádu majú teraz členov a skupiny v Spojených štátoch amerických, Európe, Austrálii, Novom Zélande,[2] Kanade a Rusku.

Autorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Nick Ryan tvrdí, že autor zverejnených článkov rádu Anton Long je pseudonym Davida Myatta, ktorý bol kedysi zapletený v britskom neonacistickom hnutí. Toto tvrdenie opakuje taktiež Senholt[11] a Nicholas Goodrick-Clarke, podľa ktorého David Myatt, ktorý býval osobným strážcom britského nacistu Colina Jordana,[12] kodifikoval „učenia do plne rozvinutého systému zasvätenia a výcviku pre adeptov.“[13]

Podľa Senholta, „úloha Davida Myatta je rozhodujúca pre vznik a existenciu Rádu deviatich uhlov“ a „Myattova dlhoživotná odovzdanosť k extrémnym ideológiám je súčasťou zlovestnej hry, ktorá je jadrom rádu.“[11] Toto tvrdenie podporuje Per Faxneld, podľa ktorého „ONA opovrhuje etickým správaním a jeho hlavný ideológ David Myatt aktívne účinkoval v násilných neonacistických a islamistických teroristických skupinách. Motiváciou pre tieto aktivity je prianie zvrhnúť starý poriadok vecí. […] Jeho článok obhajujúci samovražedné útoky bol zverejnený na webstránke Hamasu a Myatt bol taktiež pozvaný rečniť do extrémistických mešít. Čo je ohromúcejšie ako (jeho premena od neonacistu k moslimovi) je, že jeho nacizmus ako aj islamizmus sú len púhe nástroje pre temné ezoterické plány rádu.”[1]

David Myatt odmieta obvinenia ohľadne jeho spojenia so satanizmom,[2] Rádom deviatich uhlov a pseudonymom Anton Long a opakovane vyzýva kohokoľvek, aby poskytol dôkazy podporujúce tieto obvinenia.[14][15][16]

Presvedčenia[upraviť | upraviť zdroj]

Rád postuluje satanizmus ako náročné individuálne dosiahnutie majstrovstva a nietzscheovského sebaprekonávania s dôrazom na zdatnosť, vytrvalosť a osobný rast nadobudnutý praktickými nebezpečnými činmi.[17] K rituálom, ktoré sú často spojené s pokrokom v iniciačnom systéme, patrí strávenie troch mesiacov v prírode bez ľudského kontaktu[2][7] a predpoklad náročných zamestnaní s cieľom rozvíjať osobnosť a vodcovstvo.[17]

Preto “cieľom satanizmu Rádu deviatich uhlov je vytvoriť nového človeka skrz priamu skúsenosť, prax a seba-rozvoj. Systému rádu je vysoko individualizovaný a založený na zasvätencových vlastných praktických a reálnych činoch a nie iba na jednoduchých ceremoniálnych rituáloch.”[7] Z toho dôvodu rád tvrdí, že skutočný satanizmus vyžaduje osobnú participáciu na zakázanom a ilegálnom, ak sa má nadviazať kontakt so sférami akauzálneho, ktoré sú temnými silami kozmu.[17]

Okrem toho, “jedna z vecí, ktorá odlišuje Rád deviatich uhlov od ostatných existujúcich skupín cesty ľavej ruky je koncept eónov, čo prirodzene vedie k dlhodobým cieľom (3 – 500 rokov), ktoré idú za činy a dĺžku života jedného človeka.”[7] Preto rád tvrdí, že jej temné kmene sú dôležitou súčasťou eónickej stratégie vytvoriť nový, kmeňový a temný spôsob života.[8]

Ďalším rozdielom, podľa Goodrick-Clarka, je že “v porovnaní s eklektickou povahou amerického satanizmu, veľa myšlienok a rituálov Rádu deviatich uhlov pripomína domorodú tradíciu wiccy a paganizmu. Časté odkazy na "wyrd", čo je anglosaský termín pre osud, poukazujú na domorodú predkresťanskú tradíciu, zatiaľ čo ceremónie sa pridržiavajú rytmu ročných období, vychádzajúcim hviezdam a iných astronomických udalostí.”[17]

V rámci iniciačného systému rádu “tajné role hrajú dôležitú úlohu […] Podujať sa na tajnú rolu znamená získať reálnu životnú skúsenosť pracovaním v utajení po dobu šiestich až osemnástich mesiacov, čo zasvätenca vyzýva prežívať niečo úplne iné ako normálny život za cieľom šírenia temnej dialektiky a taktiež s cieľom umocniť skúsenosti zasvätenca.”[11] Preto, “skrze prax tajných rolí rád zastáva neustále prekračovanie zavedených noriem, rolí a komfortných zón v rozvoji zasvätenca […] Táto extrémna aplikácia myšlienok ďalej znásobuje viacznačnosť satanistických a ľavorukých praktík antinomianizmu, činiac tak takmer nemožné prezrieť úrovne podvratnej činnosti, hry a dichotómie inherentných v temnej dialektike.”[18]

Okrem tajných rolí a okultného výcviku je od zasvätenca taktiež očakávané naučiť sa hrať tzv. hviezdnu hru, čo je trojdimenzionálny systém okultných korešpondencií používaný ako forma eónickej mágie.[19][20]

Rád deviatich uhlov podporuje ľudskú obeť,[21][22][23] ktorá neslúži len účelu sociálneho darwinizmu, ale taktiež súvisí s nástupom nového eónu: “Zmena, ktorá je nevyhnutná, znamená že musí dôjsť k vybíjaniu, ktoré odstráni bezcenných a tých, ktorí sú škodliví pre ďalšiu evolúciu.”[24] Materializácia akauzálnych energií má za cieľ vytvoriť nový eón, ktorého energie potom vytvoria novú, vyššiu civilizáciu z odpútanej energie.[25] Rád však “zavrhuje zvieraciu obeť, tvrdiac že je oveľa lepšie obetovať vhodných “prízemšťanov”, keďže ľudského odpadu je prebytok.”[26]

Pravdepodobne pre silný radikalizmus, medzi rádom a hlavným satanistických prúdom (napríklad Cirkev Satanova) existuje otvorené nepriateľstvo.[21] Rád verejne popiera akékoľvek spojenie s Cirkvou Satanovou tvrdiac, že Satanistická biblia je len umiernená filozofia.[27]

Chrám Seta verejne odsúdil Rád deviatich uhlov v skorých 80. rokoch pre ich propagáciu ľudskej obete.[28]

Podľa Senholta, v súčasnych rokoch “aktivity inšpirované rádom, vedeným hlavnou postavou Davidom Myattom, vstúpili na scénu veľkej politiky a svetovej vojny proti terorizmu vďaka viacerým zmareným teroristickým pokusom v Európe, kde môže byť preukázané napojenie na Myattove spisy.”[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Per Faxneld: Post-Satanism, Left Hand Paths, and Beyond in Per Faxneld & Jesper Petersen (eds) The Devil's Party: Satanism in Modernity, Oxford University Press (2012), p.207. ISBN 9780199779246
  2. a b c d Ryan, Nick. Into a World of Hate. Routledge, 1994, p. 53.
  3. Lewis, James R. Satanism Today: An Encyclopedia of Religion, Folklore, and Popular Culture. Abc-Clio Inc., 2001.
  4. Goodrick-Clarke, Nicholas. Black Sun: Aryan cults, esoteric Nazism, and the politics of identity, NYU Press, 2002, pp. 215 – 216.
  5. Ankarloo, Bengt and Clark, Stuart. The Twentieth Century, U. Penn. Press, 1999, p. 113.
  6. Frequently Asked Questions About The Order of Nine Angles
  7. a b c d Senholt, Jacob C: Political Esotericism & the convergence of Radical Islam, Satanism and National Socialism in the Order of the Nine Angles. Norwegian University of Science and Technology, Conference: Satanism in the Modern World, November 2009. [1]
  8. a b Angular Momentum: From Traditional to Progressive Satanism in the Order of Nine Angles
  9. Documents of The Inner ONA
  10. Goodrick-Clarke, Nicholas. Black Sun: Aryan cults, esoteric Nazism, and the politics of identity, NYU Press, 2002, pp. 215 – 220.
  11. a b c d Senholt, Jacob. Secret Identities in The Sinister Tradition, in Per Faxneld and Jesper Petersen (eds), The Devil's Party: Satanism in Modernity. Oxford University Press, 2012. ISBN 9780199779246
  12. Goodrick-Clarke, Nicholas. Hitler's Priestess: Savitri Devi, the Hindu-Aryan Myth and Neo-Nazism, NYU Press, 2000, p.215
  13. Goodrick-Clarke, Nicholas. Black Sun, NYU Press, 2002, p. 217.
  14. David Myatt - A Matter of Honour [online]. [Cit. 2012-10-10]. Dostupné online.
  15. The National-Socialist (March 1998, Thormynd Press, York, England).
  16. The Ethos of Extremism [online]. [Cit. 2012-03-28]. Dostupné online.
  17. a b c d Goodrick-Clarke, Nicholas. Black Sun, NYU Press, 2002, p. 218.
  18. Per Faxneld and Jesper Petersen, At the Devil's Crossroads in The Devil's Party: Satanism in Modernity. Oxford University Press, 2012, p.15. ISBN 9780199779246
  19. Senholt, Jacob. Secret Identities in The Sinister Tradition: Political Esotericism and the Convergence of Radical Islam, Satanism and National Socialism in the Order of Nine Angles, in Per Faxneld & Jesper Petersen (eds): The Devil's Party: Satanism in Modernity, Oxford University Press (2012), p.260. ISBN 9780199779246
  20. James R. Lewis & Jasper Aagaard Petersen: The Encyclopedic Sourcebook of Satanism, Prometheus Books, 2008. p.625. ISBN 9781591023906
  21. a b Ryan, Nick. Into a World of Hate. Routledge, 1994, p. 54.
  22. http://pages.prodigy.net/aesir/tdi.htm "The Dark Imperium", essay by John J. Reilly.
  23. Perlmutter, Dawn. "Skandalon 2001: The Religious Practices of Modern Satanists and Terrorists", in Anthropoetics Volume VII, number 2
  24. Long, Anton. "Darkness Is My Friend: The Meaning of the Sinister Way", 1996.
  25. Lewis, James R. Satanism Today: An Encyclopedia of Religion, Folklore, and Popular Culture, Abc-Clio Inc., 2001, p. 197.
  26. Praxis and Theory of the Order of Nine Angles [online]. [Cit. 2013-07-26]. Dostupné online.
  27. Susej, Tsirk. The Demonic Bible, Lulu Press, 2006, pp. 35 – 36.
  28. Satanic Letters 1

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Order of Nine Angles na anglickej Wikipédii.