Mrežovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Radiozoa)
Mrežovce z Haeckelovho diela "Kunstformen der Natur"

Mrežovce[1][2] (iné názvy: lúčovce[2], rádiolárie[2]; lat. Radiolaria, Radiozoa) je taxón jednobunkových eukaryotov, v súčasnosti zaraďovaný do rizárií (Rhizaria) a tradične zaraďovaný do prvokov.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Schránky mrežovcov z Haeckelovho diela "Kunstformen der Natur"
Circogonia icosahedra, druh mrežovca

Zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku 21. stor. sa mrežovce spravidla zaraďujú do taxónu Retaria v širšom či užšom zmysle (pre Retaria v užšom zmysle existuje aj novší názov Ectoreta). Retaria patria do taxónu rizárie (Rhizaria). Rizárie patria do taxónu SAR (resp. chromisty).[3][4][5]

Predtým sa mrežovce spravidla zaraďovali do nitkonožcov (Actinopoda), čo je taxón patriaci do taxónu koreňonožce v širšom zmysle (Sarcordina, Rhizopoda), ktorý patrí do taxónu prvoky (=jednobunkovce, lat. Protozoa, Monocytozoa). [6][7][8]

Rozsah taxónu[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti prevláda takéto vymedzenie taxónu mrežovce: Acantharea + Polycystinea a prípadne + Taxopodida (porovnaj aj nižšie kapitolu Vnútorná systematika). Taxón Phaeodarea (starší názov: Tripylea) nie je dnes zaradený tak ako v minulosti pod mrežovce, ale je zaradený pod cerkozoy (Cercozoa).[4][5]

Staršie alebo v textoch pracujúcich s fosíliami sa vyskytujú takéto vymedzenia taxónu:

  • Polycystinea + Phaeodarea (zriedkavo: + Taxopodida) [9][10][11][12], alebo
  • Acantharea + Polycystinea + Phaeodarea (pričom ale Phaeodarea je občas zaradené pod Polycistinea) [13][14][15][16]

Cavalier-Smith staršie (napr. Cavalier-Smith 1993) rozlišoval medzi termínmi Radiolaria a Radiozoa, a to takto: Radiolaria = Polycistinea + Phaeodarea; Radiozoa = Spasmaria (=Radiolaria a Taxopodida) + Acantharea [17]. V súčasnosti už autor používa úplne iné delenie.[5]

Viacerí autori v minulosti aj dnes taxón Radiolaria neuznávajú (pozri aj nižšie kapitolu Monofyletickosť), a preto namiesto neho uvádzajú v svojom systéme len veľké taxóny, z ktorých sa skladá (napr. uvádzajú namiesto taxónu Radiolaria taxóny Acantharea, Polycystinea atď.)[18][19]

Radiozoa[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Radiozoa je dnes synonymom názvu Radiolaria, ak je tento definovaný podľa súčasnej prevládajúcej definície, čiže ako Acantharea + Polycistinea a prípadne + Taxopodida [5][20]. V minulosti ale boli Radiozoa pojem nadradený pojmu Radiolaria (pozri vyššie Cavalier-Smith 1993).

Monofyletickosť[upraviť | upraviť zdroj]

Monofyletickosť taxónu mrežovce definovaného ako Polycystinea + Acantharea + Taxopodida je v súčasnosti sporná. [18][4][5]

Vnútorná systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný prevládajúci systém mrežovcov je nasledovný (znak "/" oddeľuje úplné synonymá) [4][5][21][22][23][24] [25][1][26]:
mrežovce (Radiolaria/Radiozoa):


Odlišný systém (pre Radiolaria definované ako Polycystinea + Phaeodaria) uvádza Afanasieva et el. 2005-2016 [30][31][32]:
kmeň mrežovce (Radiolaria):


V starších systémoch sa mrežovce u niektorých autorov delili na najvyššej úrovni na dva taxóny[6][16]:

  • rad Porulosida - t.j. akantárie a spumelárie (t.j. spumelárie v širšom zmysle)
  • rad Oculosida - t.j. naselárie a fedárie

Charakteristika (polycystiny a akantárie)[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristika polycystín[upraviť | upraviť zdroj]

Polycystiny sú veľmi staré živočíchy - vyskytujú od kambria (čiže začiatku paleozoika) dodnes. [21][33]

Sú to jednobunkové čisto morské (planktonické, pelagické) organizmy s kremitou schránkou, ktorá je tvorená opálom (ktorý sa pri fosilizácii mení na kremeň) s prímesami rôznych prvkov (horčík, výpnik, hliník atď.). Schránka je uložená vnútri bunky (najmä v ektoplazme [pozri nižšie]) a máva najrozličnejšie tvary. V najjednoduchšom prípade schránku tvoria ihlice rozptýlené v cytoplazme, ale väčšinou má schránka nejaký súvislý tvar, napr. to môže byť pórovitá guľôčka alebo viac koncentrických pórovitých guľôčok, diskovitý tvar, troj- či štvorlúčová schránka, špirála, dvojstranne súmerný tvar a pod. Schránka máva výbežky - ostne, lúče, rohy, nohy a pod. Bunka polycystín obsahuje jedno jadro a príznačným znakom je skutočnosť, že cytoplazma je rozdelená hrubou membránou (tzv. centrálnou kapsulou) na dve časti: vnútornú - endoplazmu a vonkajšiu – ektoplazmu; jadro je v strede centrálnej kapsuly. Charakteristické pre polycystiny sú pseudopódiá - tenké výbežky cytoplazmy, ktoré nadľahčujú telo a slúžia na zachytávanie potravy; niektoré z týchto výbežkov tvoria obal vonkajších ihlíc schránky. Polycystiny sú väčšinou solitárne, menej často o kolóniové organizmy. Žijú niekoľko dní až týždňov. Živia sa mikroskopickými organizmami (baktériami, riasmi, bičíkovcami atď.). Často žijú v symbióze s riasami (zooxantely). Odumreté schránky polycystín tvoria usadeniny na dne oceánov, ktoré nazývame radioláriové bahno. [9]

Charakteristika akantárií[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Akantárie

Fosílne akantérie sa zachovali málo (zachované siahajú len po eocén), známe sú teda najmä recentné druhy.[33][9]

Sú to jednobunkové morské planktonické organizmy, ktorých schránka sa skladá z celestínu a čiastočne z barytu. Schránka sa skladá zo stáleho počtu (20) radiálnych ihlíc, ktoré sa rozchádzajú hviezdicovito zo stredu tela (u polycystín sa nerozchádzajú zo stredu tela). Bunka je odlišná od bunky polycystín - má viacero jadier a membrána rozdeľujúca cytoplazmu je prítomná len u vyšších akantárií; okrem toho sa na povrchu cytoplazmy okolo radiálnych ihlíc nachádzajú sťahovacie vlákna (mionema) umožňujúce zmenu objemu tela (na pohyb tela vo vertikálnom smere).[9]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2015-12-17]. S. 3, 8. Dostupné online.
  2. ↑ a b c rádiolárie. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983, S. 506
  3. ↑ Adl, Sina & Simpson, Alastair & Farmer, Mark & Andersen, Robert & Anderson, O. & Barta, John & Bowser, Samuel & Brugerolle, Guy & Fensome, Robert & Fredericq, Suzanne & James, Timothy & Karpov, Sergei & Kugrens, Paul & Krug, John & Lane, Christopher & Lewis, Louise & Lodge, Deborah & Lynn, Denis & Mann, David & Taylor, Max. (2005). The New Higher Level Classification of Eukaryotes with Emphasis on the Taxonomy of Protists. The Journal of eukaryotic microbiology. 52. 399-451. 10.1111/j.1550-7408.2005.00053.x.
  4. ↑ a b c d ADL, Sina M.; BASS, David; LANE, Christopher E.. Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. The Journal of Eukaryotic Microbiology, 01 2019, roč. 66, čís. 1, s. 4–119. PMID: 30257078 PMCID: PMC6492006. Dostupné online [cit. 2020-01-21]. ISSN 1550-7408. DOI: 10.1111/jeu.12691.
  5. ↑ a b c d e f Cavalier-Smith, T., Chao, E.E. & Lewis, R. Multigene phylogeny and cell evolution of chromist infrakingdom Rhizaria: contrasting cell organisation of sister phyla Cercozoa and Retaria. Protoplasma 255, 1517–1574 (2018). https://doi.org/10.1007/s00709-018-1241-1
  6. ↑ a b PANČÍK, Peter. Systém živej prírody [online]. REV. 2008-11-08 [1]
  7. ↑ FERIANC, O. Slovenské mená zoologického systému. In: Kultúra slova 1978, č. 5 [2]
  8. ↑ prvoky. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava : Obzor, 1983. S. 497
  9. ↑ a b c d e A. S.Andrejeva-Grigorovič, N. Hudáčková a L. Ožvoldová: Systematická paleontológia bezstavovcov 1 [3]
  10. ↑ Pozri nižšie Afanasieva
  11. ↑ ANDERSON, Orvil Roger. Radiolaria. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 355 s. ISBN 978-1-4612-5536-9.
  12. ↑ Podział systematyczny zwierząt [online]. free.of.pl, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  13. ↑ a b c SPILLER, F. Ch. P. Radiolarian biostratigraphy of Peninsular Malaysia and implications for regional palaeotectonics and palaeogeography. Doctoral Thesis. 1997/1998. Ch. 3 [4]
  14. ↑ GRZIMEK, B. (ed.), Het leven der dieren. – Deel I – Lagere dieren, 2e druk. 1975 (1971).
  15. ↑ NIKOLAEV, S. I. et al. The twilight of Heliozoa and rise of Rhizaria, an emerging supergroup of amoeboid eukaryotes. In: Proceedings of the National Academy of Sciences May 2004, 101 (21) 8066-8071; [5]
  16. ↑ a b CAMPBELL, A. S. Radiolaria. In: Treatise on Invertebrate Paleontology, Part D Protista 3, 1954
  17. ↑ CAVALIER - SMITH, C.. Kingdom Protozoa and Its 18 Phyla. Microbiological Reviews, december 1993, roč. 57, čís. 4, s. 953-94
  18. ↑ a b IRWIN, N. A. T. et al. Phylogenomics supports the monophyly of the Cercozoa. In: Molecular Phylogenetics and Evolution, https://doi.org/10.1016/j.ympev.2018.09.004
  19. ↑ Levine, N.D., Corliss, J.O., Cox, F.E.G., Deroux, G., Grain, J., Honigberg, B.M., Leedale, G.F., Loeblich III, A.R., Lom, J., Lynn, D.H., Merinfeld, E.G., Page, F.C., Poljansky, G., Sprague, V., Vavra, J. & Wallace, F.G. 1980. A newly revised classification of the protozoa. J. Protozool. 27: 37-58. citované v: Laybourn-Parry: A functional biology of free-living Protozoa
  20. ↑ RUGGIERO, M. A. et al.. Correction: A Higher Level Classification of All Living Organisms. In: PLoS ONE 10 (6) 2015: e0130114.
  21. ↑ a b Nakamura, Y. et al. Phylogenetic Revision of the Order Entactinaria—Paleozoic Relict Radiolaria (Rhizaria, SAR). In: Protist Volume 171, Issue 1, February 2020, 125712 [6]
  22. ↑ De Wever, P., Dumitrica, P., Caulet, J.P., Nigrini, C., Caridroit, M., 2001. Radiolarians in the Sedimentary Record. Taylor & Francis S. 54
  23. ↑ CARIDROIT, M. et al. An illustrated catalogue and revised classification of Paleozoic radiolarian genera. Geodiversitas,Museum National d’Histoire Naturelle Paris, 2017, 39 (363-417), [7]
  24. ↑ Palaeobiology Database [8]
  25. ↑ ARCHAEO [online]. geologie.mnhn.fr, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  26. ↑ KERKUT, G. A.. The Invertebrata. [s.l.] : CUP Archive, 1967. 192 s. S. 84. (Poznámka: Použité len na uvedenie starších názvov taxónov)
  27. ↑ DUMITRICA, P. et al. Archaeospicularia, ordre nouveau de radiolaires: une nouvelle étape pour la classification des radiolaires du Paléozoïque inférieur – ABSTRACT. [9]
  28. ↑ HOLDSWORTH, B. K. Radiolaria from the Namurian of Derbyshire. In: Palaeontology . vol. 9. part 2, 1966, str. 319-329 [10]
  29. ↑ porov. napr. Anderson, O.R., Nigrini, C., Boltovskoy, D., Takahashi, K. & Swanberg, N.R., 2000. Class Polycystinea. In: Lee, J.J., Leedale, G.F. & Bradbury, P. An Illustrated Guide to the Protozoa. Society of Protozoologists/Allen Press: Lawrence, Kansas, U.S.A, 2nd ed., vol. 2, p. 994-1022
  30. ↑ Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [11]. Access date: 4 dec. 2020
  31. ↑ AFANASIEVA, M. S. et al. Radiolarians in the geological annals. Paleontological Journal. 2005. Vol. 39. No. 3. Suppl. S. 135-392.[12]
  32. ↑ AFANASIEVA, M. S. et al. A new classification of the Radiolaria – ABSTRACT. In: Palaeontological Journal 37 (6) [13]
  33. ↑ a b DE WEVER, P. et al. Diversity of radiolarian families through time. In: Bull. Soc. géol. Fr., 2003, t. 174, no5, pp. 453-46 [14]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mrežovce&oldid=7654009“