Preskočiť na obsah

Redaktor:BBD~skwiki

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bratislavské Bábkové Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja a bolo premenované na Bratislavské bábkové divadlo. Ročne privíta BBD v priemere 33 000 divákov, medzi ktorých patria predovšetkým deti od tých najmenších až po tinejdžerov, deti z materských a základných škôl, zdravé i postihnuté, z detských domovov aj zo sociálne slabších vrstiev. S deťmi prichádzajú do divadla dospelí - rodičia, starí rodičia a tiež laická a odborná verejnosť.

Bratislavské bábkové divadlo má na konte 187 premiér a viac ako 15 000 predstavení doma i vo svete. Počas svojej existencie hosťovalo BBD vo viac ako 35-tich krajinách na mnohých kontinentoch. Na zahraničných i domácich festivaloch získalo množstvo významných ocenení a na turné odohralo viac ako 2500 predstavení, ktoré videlo vyše pol milióna divákov.

Založenie[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo vzniklo v roku 1957 ako jedno z prvých profesionálnych bábkových divadiel pre deti na Slovensku (Štátne bábkové divadlo).

Poslanie[upraviť | upraviť zdroj]

Poslaním divadla je ponúknuť alternatívu k dnešnému modernému svetu počítačov a videohier, vniesť do života detí, ale i dospelých kvalitu umeleckého zážitku, ktorý prináša nielen pobavenie, ale i poznanie a zamyslenie sa nad základnými hodnotami ľudského bytia.

Krátke „curriculum“ Bratislavského bábkového divadla[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky profesionálnej práce Bratislavského bábkového divadla ohraničuje dátum jeho vzniku – marec 1957. Je to bezmála päť desaťročí tvorby, hľadania vlastnej identity, bojov i víťazstiev – v čase vzniku ešte nie veľmi prebádanej tvorby bábkového divadla. Štátne bábkové divadlo vzniklo ako prvé „kamenné“ bábkové divadlo na Slovensku po divadlách v Žiline a Nitre. 160 premier od vzniku divadla, 11000 predstavení a 3 milióny divákov nielen z Bratislavy, celého Slovenska, či bývalého Československa, ale bez nadsadenia celého sveta, nespočetné množstvo najvyšších festivalových ocenení a uznaní – to všetko svedčí o obrovskom tvorivom potenciáli všetkých jeho tvorcov od vzniku až po súčasnosť.

K najvýraznejším osobnostiam pôsobiacim v BBD patrili jeho riaditelia – Ján Ozábal, Ján Turan, Jozef Skovay a súčasný riaditeľ Ing. Ján Brtiš. Umeleckí šéfovia Ladislav Füleky, Jozef Skovay, Jozef Mokoš a súčasný umelecký šéf Dušan Štauder. Dramaturgovia Vladimír Predmerský, Katarína Revallová a Jozef Mokoš, režiséri Ján Chlebík, Pavol Uher, výtvarníci Bohdan Slavík, Hana Cigánová, Ján Zavarský či Eva Farkašová. Už v začiatkoch činnosti divadla prichádzali do umeleckého súboru divadla absolventi Akadémie muzických umení z Prahy. Tento cieľavedomý trend umeleckého vedenia divadla veľmi rýchlo vytvoril z bratislavského súboru súbor plne profesionálny s množstvom vynikajúcich hercov. Časom sa v ňom vystriedali štyri generácie hercov a v súčasnosti nastupuje piata. K najvýraznejším osobnostiam nesporne patrili Emília Tomanová, Michal Hraška, Marta Žuchová, ale i veľa ďalších.

Autorské diela výtvarníka Bohdana Slavíka, zakladajúceho člena divadla – revue Moment muzikál (1967) a Concertino unisono (1973) sa originálnym využitím princípov čierneho divadla, pantomímy a svojráznym použitím hudobnej zložky na dlhé obdobie stali reprezentantami Štátneho bábkového divadla.

Obe inscenácie sa pravdepodobne stali najexportovanejším kultúrno-umeleckým artiklom v dejinách slovenského divadelníctva. Režisér Pavol Uher vniesol nový spôsob myslenia do tvorby 70-tych a 80-tych rokov. Jeho inscenácie plné nekonvenčnej fantázie – Malý princ (1979), Peter a vlk ( 1977), Petruška (1979), Vták ohnivák (1981), zaujali diváka i odbornú kritiku filozofickým nábojom dosiaľ v bábkovom divadle nemyslitelným.

Ďalším krokom na ceste hľadania a objavovania nových trendov v tvorbe bábkového divadla bola prvá (a čas ukázal, že nie posledná) spolupráca s režisérom Jozefom Bednárikom, ktorého kredit a umelecká tvorba už dávno prekročili hranice Slovenska a zamierili na javiská európskych a svetových divadiel.

Jeho inscenovanie Swiftovho Gulivera (1985) bolo prevratné novým, moderným pohľadom na poetiku bábkového divadla. Nasledovali opery – Mozartova Čarovná flauta (1990) a Donizettiho Nápoj lásky (1994), ktorý opojil divákov i porotu na Medzinárodnom festivale v Srbskej Subotici tak, že si divadlo odnieslo z tohoto festivalu skoro všetky ceny. (Grand Prix za najlepšiu inscenáciu, za réžiu a za herecké výkony.) Maximálnym využitím kombinácií ľudí a bábok, prostredníctvom miešania slohov, zdanlivo nenáročného, no majstrovského animovania rekvizít hercami v čiernom divadle, vytvára Bednárik novú dimenziu čarovného sveta divadelného perfekcionalizmu a tanečnej precíznosti v Čajkovského Luskáčikovi (2001).

Bratislavské bábkové divadlo získalo v ostatnom období ďalšie veľké ocenenia – Grand Prix za inscenáciu Musorgského: Finist – Obrázky z výstavy v réžii Dušana Štaudera na festivale v Banja Luke v Bosne a Hercegovine a Grand Prix na festivale v srbskej Subotici za inscenáciu Čajkovského Luskáčika v konkurencii bábkových divadiel z 20-tich krajín sveta. V oboch inscenáciach boli opäť ocenené aj herecké výkony. V roku 2005 začalo BBD realizovať program „Škôlkohry“, ktorým divadlo doplnilo a obohatilo repertoár pre najmenších divákov. Špecifikom programu bola koncepčná tvorba určená výlučne do prostredia materských škôl, či open air priestorov.

K spolupráci na nových projektoch boli prizývaní mladí absolventi VŠMU. Kamil Žiška realizoval autorskú adaptáciu rozprávky Soľ nad zlato, s ktorou sa BBD v roku 2005 prezentovalo na festivale „Rozprávky Pavla Dobšinského“, ktorý bol prvým festivalom BBD s účasťou všetkých profesionálnych kamenných bábkových divadiel, pričom dlhodobým zámerom bolo vytvorenie tradície dvojročného cyklu festivalov. V roku 2007 realizovalo BBD druhý ročník festivalu venovaný 50. výročiu vzniku divadla. Projekt Začarované gajdy, pripravený v spolupráci s českým režisérom európskeho významu Josefom Kroftom, bol v tvorbe divadla rovnako významný ako prvá inscenácia zo zamýšľaného shakespearovského triptychu Búrka. Ostatným festivalovým ocenením tvorby BBD bola v roku 2008 špeciálna cena „za originalitu, expresiu a fantáziu“ na jubilejnom 15. ročníku festivalu v srbskej Subotici za inscenáciu Dušana Štaudera Malá morská víla. V roku 2007 pripravil režisér Bednárik veľkorysý výpravný anglický muzikál Chu Chin Chow, ktorým nateraz ukončil spoluprácu s BBD.

Počas svojej existencie hosťovalo Bratislavské bábkové divadlo vo viac ako 35-tich krajinách na mnohých kontinentoch. Na zahraničných turné odohralo viac ako 2500 predstavení a videlo ich viac ako pol milióna divákov.