Redaktor:Benojan1/pieskovisko

Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis)

bola na území Slovenskej republiky objavená p.Linnaeus v roku 1758. V dnešnej dobe je síce na hranici vyhynutia a zákonom chránená, ale aj tak sa s úspechom chová v podobe malých chovou alebo bio fariem na účely terapie a výrobu mastičiek a liečebných preparátov. Liečebný proces a metodika sa volá - Hirudoterapia

Obsah

1. Druhy pijavíc lekárskych v Európe

1. Anatómia
2. Potrava
3. Rozmnožovanie a dĺžka života
4. História používania pijavíc lekárskych
5. Aplikácia pijavice lekárskej v dnešnej dobe

Druhy pijavíc lekárskych v Európe

• Hirudo medicinalis medicinalis
• Hirudo medicinalis oficinalis (verbana)
• Hirudo medicinalis orientalis

Celkovo sa na svete na prikladanie na telo používa deväť druhov

Anatómia

Pijavica lekárska sa radí medzi obrúčkovce a svojou stavbou tela je veľmi podobná s ostatnými obrúčkovcami ako napríklad dážďovka. Celý fyziologický systém je uspôsobený tak, že pijavica lekárska dokáže zväčšiť svoju hmotnosť o 4 až 8 násobok svojej pôvodnej váhy. Dýchanie – fylogenéza, teda výmena plynov kyslíka – O2 a oxidu uhličitého – CO2 prebieha v koži po celej ploche tela. Aj keď je pijavica lekárska vodný živočích, dokáže prežiť nejaký čas aj mimo vody, hlavne vo vlhku. Aj na suchu je veľmi rýchla, i napriek tomu, že za par hodín úplne vyschne a sa scvrkne.

Potrava

Zväčša sa živia krvou teplokrvných živočíchov (obojživelníkov aj cicavcov). Niektoré druhy iných pijavíc sa živia na telesných tekutinách, iné požierajú celé malé bezstavovce , parazitujú na telesných dutinách (žalúdok, čreva, ústna dutina), a niektoré požierajú odumreté živočíchy.

Rozmnožovanie a dĺžka život

Pijavice sú hermafrodity, avšak na spárenie musia byť dve. Pohlavnú zrelosť získavajú medzi 3 a 5 tým rokom života. Jeden pár dokáže za sezónu naklásť 2 až 6 kokónov v každom od 5 až do 20 mladých jedincov. V prírode sa dokážu dožiť až 20 rokov, žiaľ zo 100 vyliahnutých jedincov sa tohto veku dožije len jedna. Niektoré druhy pijavíc nemajú kokóny ale používajú svoj žalúdok alebo podbrušnu blanu.

História používania pijavíc lekárskych

Používanie pijavíc má niekoľko tisíc ročnú tradíciu, aj keď spôsob použitia nebol zrovna najlepší, nakoľko ľudia neboli schopní pochopiť ako pijavica presne pracuje. Najstaršie písomné zmienky pochádzajú z Egypta (v súvislosti s Egyptskou Kráľovnou Kleopatrou), no spomína ich aj Stará Čína aj India. Vzhľadom na to, že pijavice lekárske boli účinné ale nechápalo sa ako fungujú – došli síce k logickým ale úplne nesprávnym záverom. Mysleli si, že pijavice lekárske dokážu nejako filtrovať krv a vyťahovať chorobu z tela. Preto sa často používali namiesto púšťania žilou a tak aj miesta na priloženie boli vyberané podobným spôsobom. Dokonca aj priamo na povrchovú žilu, čo je dnes už neprípustný spôsob použitia.

Aplikácia pijavice lekárskej v dnešnej dobe

Už vyše 100 rokov presne vieme ako pijavica funguje.

Nemá žiadny filtračný orgán ani schopnosť rozoznávať diagnózu. Je to proste parazit, ktorý sa chce nakŕmiť, ale vďaka Bohu počas kŕmenia vstrekuje do našej krvi bioaktívne látky, ktoré sú pre nás prospešné. Týchto látok je viac ako 150.

Smutné na tom je, že niektoré v starodávne nepochopené postupy prežili dodnes a sú dokonca aj používané.

Jeden z nich je, že sa pijavica po použití posolí aby sa vyvracala. Aby sa mohla hneď v ten deň alebo blízkej dobe znova použiť.

Vzhľadom na to, že pijavica lekárska na terapiu potrebuje bioaktívne látky, musí oddychovať bez vyvracania sa 105 až 150 dní. To je doba potrebná na obnovu látok v jej organizme. Keď sa vyvracia nemá stavebnú hmotu na vytvorenie nových látok. Jeden z ďalších nebezpečných mýtov, ktorý sa často objavuje na internete je, že vás pijavice nemôžu nakaziť prenosnými chorobami. Môžu. Pijavice sa nedajú sterilizovať, dezinfikovať alebo dokonca recyklovať, ako tvrdia niektoré pofidérne firmy. Zuby pijavice lekárskej sú pórovité a môže sa v nich zachytiť kadečo. Preto je nesmierne dôležité mať akreditované pijavice z čistého chovu, nie z voľnej prírody. Pijavice z takzvaného voľného chovu sú extrémne nebezpečné hlavne kvôli sôsobu ich odchytu. Ale ešte väčší problém je, že sa do vody môžu dostať rôzne uhynuté zvery a na tých sa môže pijavica nasýtiť. A tákýmto spôsobom nákazu preniesť.

Použitá pijavica lekárska sa nesmú použiť na inom človeku!!!