Redaktor:Bexinthebooks/pieskovisko
Narodenie | 14. december 1917 v Kodani |
---|---|
Úmrtie | 7. marec 1976 (58 rokov) |
Zamestnanie | Poetka, spisovateľka |
Národnosť | Dánska |
Žánre | Poézia, poviedky, romány, memoáre, eseje |
Tove Irma Margit Ditlevsenová (14. decembra 1917 - 7. marca 1976) bola dánska poetka a spisovateľka[1][2][3], ktorá publikovala diela rôznych žánrov a bola jednou z najznámejších dánskych autoriek.[4]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Tove Ditlevsenová sa narodila v Kodani a vyrastala v robotníckej štvrti Vesterbro. Zážitky autorky z detstva boli ústredným bodom jej tvorby. Ditlevsenová bola štyrikrát vydatá a rozvedená.[5]
Počas svojho života vydala 29 kníh vrátane poviedok, románov, zbierok básní a memoárov. V jej dielach sa opakovane objavujú témy ženskej identity, pamäti a straty detstva. Básne začala písať vo veku desiatich rokov[6], svoju prvú básnickú zbierku vydala v dvadsiatich rokoch.[7] V roku 1947 získala popularitu vydaním básnickej zbierky Blinkende Lygter (Blikajúce svetlá). Ditlevsenová bola tiež autorkou stĺpčeka v týždenníku Familie Journalen, v ktorom odpovedala na listy čitateľov[4].
Tri z jej kníh, Barndom (Detstvo), Ungdom (Mladosť) a Gift (Závislosť), tvoria autobiografickú trilógiu.
Počas svojho dospelého života Ditlevsenová zápolila s užívaním drog a niekoľkokrát bola hospitalizovaná na psychiatrii, čo je opakujúcou sa témou v jej neskorších románoch.[8] V roku 1976 spáchala samovraždu predávkovaním sa tabletkami na spanie.[9]
Uznanie a vplyv
[upraviť | upraviť zdroj]Ditlevsenová za život získala množstvo ocenení. V roku 2014 bola zaradená do literárneho kánonu pre dánske základné školy.[10]
Podľa básne Blinkende Lygter (Blikajúce svetlá) z rovnomennej básnickej zbierky bol pomenovaný dánsky film z roku 2000 Blikajúce svetlá, ktorý režíroval Anders Thomas Jensen a ktorý je v rôznych anketách často označovaný za najobľúbenejší hraný film v Dánsku. Jej román Barndommens gade (Ulica detstva) bol v polovici 80. rokov 20. storočia sfilmovaný a Anne Linnet vydala album s Ditlevsenovej básňami, ktoré Anne sama naspievala. Hudba z albumu bola použitá aj vo filme Barndommens gade (Ulica detstva).
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1939 - Pigesind (Dievčenské obdobie), básne
- 1939 - Slangen i Paradiset (Had v raji), básne
- 1941 - Man gjorde et barn fortræd (Zranil si dieťa), román
- 1942 - De evige tre (Večná trojka), básne
- 1942 - Lille Verden (Malý svet), básne
- 1943 - Barndommens gade (Ulica detstva), román
- 1944 - Den fulde Frihed (Úplná sloboda), poviedky
- 1944 - Det første møde (Prvé stretnutie), poviedka
- 1946 - For Barnets Skyld (Kvôli dieťaťu), román
- 1947 - Blinkende Lygter (Blikajúce svetlá), básne
- 1948 - Dommeren (Suda), poviedky
- 1948 - Tårer (Slzy sĺz), poviedka
- 1952 - En flink dreng (Milý chlapec), poviedky
- 1952 - Paraplyen (Dáždnik), poviedky
- 1952 - Nattens dronning (Kráľovná noci), poviedka
- 1954 - Vi har kun hinanden (Máme len jeden druhého)
- 1955 - Jalousi (Žiarlivosť), básne
- 1955 - Der bor en pige (Žije dievča), báseň
- 1955 - Kvindesind (Ženské mysle), básne
- 1958 - Annelise - 13 år (Annelise - 13 rokov), detská kniha
- 1959 - Flugten fra opvasken (Útek od riadu), memoár
- 1960 - Hvad nu Annelise? (Čo je s Annelise?), detská kniha
- 1960 - To som elsker hinanden (Dvaja, ktorí sa milujú), román
- 1961 - Den hemmelige rude (Tajné okno), básne
- 1963 - Den onde lykke (Zlé šťastie), poviedky
- 1963 - Dolken (Dýka), poviedky
- 1967 - Barndom (Detstvo), memoár
- 1967 - Ungdom (Mladosť), memoár
- 1968 - Ansigterne (Tváre), román
- 1969 - De voksne (Dospelí), básne
- 1969 - Det tidlige forår (Skorá jar), memoár
- 1971 - Gift (Jed), memoár
- 1973 - Det runde værelse (Okrúhla izba), básne
- 1973 - Parenteser (Úvodzovky), eseje
- 1973 - Min nekrolog og andre skumle tanker (Môj nekrológ a ine zlovestné myšlienky), eseje
- 1973 - Min første kærlighed (Moja prvá láska), memoár
- 1975 - Vilhelms værelse (Vilhelmova izba), román
- 1975 - Tove Ditlevsen om sig selv (Tove Ditlevsen o sebe), memoár
- 1978 - Til en lille pige (Malému dievčatku), básne
- 2019 - Kærlig hilsen, Tove - Breve til en forlægger (S láskou, Tove - listy vydavateľovi), listy (1969-1975)
Ocenenia a granty
[upraviť | upraviť zdroj]- 1942 - štipendium Carla Møllersa
- 1942 - štipendium Emmy Bærentzensovej
- 1942 - štipendium Astrid Goldschmidtovej
- 1945 - štipendium Zväzu spisovateľov
- 1945 - štipendium Holgera Drachmanna
- 1950 - štipendium Edith Rodeovej
- 1952 - štipendium riaditeľa J. P. Lunda a manželky Vilhelmine Buggeovej
- 1953 - Autorské štipendium Otta Benzona
- 1953 - cestovné štipendium Tagea Brandta
- 1954 - Medaila Emila Aarestrupa
- 1955 - Tipsmidler
- 1956 - De Gyldne Laurbær
- 1958 - Pamätné štipendium Jeanne a Henriho Nathansensovcov
- 1958 - Pamätné štipendium Mortena Nielsena
- 1959 - štipendium verejnej knižnice Forlaget Fremad
- 1959 - Cena ministerstva kultúry za detskú knihu Annelise - 13 rokov
- 1966 - štipendium rektorky Ingrid Jespersenovej
- 1971 - Biblioteksafgiftens top 25 - 10 (v zozname 25 najlepších kníh sa umiestnila na 10. mieste)
- 1971 - Cena Sørena Gyldendala
- 1975 - Cena Dánskeho zväzu autorov H.C. Andersena Legat
- 1975 - Pamätné štipendium Jeanne a Henriho Nathansensovcov
- 1999 - 23 rokov po jej smrti mohli čitatelia Politikenu vybrať knihu za "dánsku knihu storočia". Ditlevsenovej kniha Barndommens gade (Ulica detstva) sa umiestnila na 21. mieste.[11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tove Ditlevsen na anglickej Wikipédii.
- ↑ Denstoredanske.dk Tove Ditlevsen - The Grand Danish Encyclopedia (po dánsky)
- ↑ EBERSTADT, Fernanda. In Tove Ditlevsen’s World, Happy Families Don’t Stand a Chance. The New York Times, 2022-04-19. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- ↑ ALS, Hilton. Tove Ditlevsen’s Art of Estrangement. The New Yorker, 2021-02-08. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 0028-792X. (po anglicky)
- ↑ a b PETERSEN, Antje C.. Tove Ditlevsen and the Aesthetics of Madness. Scandinavian Studies, 1992, roč. 64, čís. 2, s. 243–262. Dostupné online [cit. 2023-10-07]. ISSN 0036-5637.
- ↑ Tove Ditlevsen, forfatter | lex.dk [online]. Dansk Kvindebiografisk Leksikon, 2023-04-22, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po dánsky)
- ↑ CO, Peytz &. The Labyrinth of Memory [online]. Nordic Women's Literature, 2012-01-20, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Tove Ditlevsen [online]. www.penguin.co.uk, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Syberg, Karen (1997). Tove Ditlevsen: myte og liv. Copenhagen: People's Press. ISBN: 9788770552264
- ↑ Tove Ditlevsen [online]. web.archive.org, 2011-11-05, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online.
- ↑ Tove Ditlevsen 100 år: Derfor skal du læse hendes romaner og digte [online]. DR, 2017-12-14, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po dánsky)
- ↑ JENSEN, Niels. Forfattere, litteraturpriser mv. [online]. www.litteraturpriser.dk, 2023-04-13, [cit. 2023-10-07]. Dostupné online. (po dánsky)