Redaktor:Davis 002/pieskovisko
Oravka Polhora
[upraviť | upraviť zdroj]Všeobecné informácie o obci Oravská Polhora sa rozprestiera na severnom okraji Oravy, na hraniciach s Poľskou republikou. Svojou polohou je najsevernejším územím na Slovensku. Rozlohou 8 452 ha je najväčším katastrálnym územím v okrese Námestovo. Katastrálne územie Oravskej Polhory susedí z väčšej časti s Poľskom a s katastrálnymi územiami obcí Rabčice, Rabča, Sihelné a Oravské Veselé. Územie sa orograficky začleňuje do sústavy vonkajších Západných Karpát, časti Oravských Beskýd, do komplexu horského masívu Babej Hory a Pilska.
Názov obce pochádza od toho, že jej chotár sa rozkladal a do polovice Babej hory, po hranicu s Poľskom. Výmerou chotára je na 32. mieste Slovenskej republiky. Patrí medzi najstaršie obce Polhorskej kotliny, je zaznamenaná na mapke z roku 1550. Obec je rozložená pozdĺž starodávnej obchodnej cesty. Zaujímavé názvy lokalít Hrádok a Brána navodzujú dojem, akoby tu v minulosti mal stáť malý obranný hrádok. Na Hrádku boli nájdené archeologické nálezy z predhistorickej doby: medené dláto a črepy zo starých urien zo staršej a mladšej doby kamennej. Polhoranka sa v minulosti nazývala Slanou riekou od soľných prameňov spod Babej hory. Husté drevo spod Babej hory sa použivalo na výrobu huslí. Polhorčania boli známi aj výrobou šindľov a tradičného hudobného nástroja - gájd.
Významné osobnosti
Jozef Zboroň (1921 – 2001)
Narodil sa 30. augusta 1921 v Oravskej Polhore v rodine tesára, pochádzal z ôsmich detí. Vychodil základnú školu a neskôr pracoval doma s otcom, ktorý stolárčil s celou rodinou. Svoj život zasvätil uchovávaniu a rozvíjaniu ľudových tradícií rodnej obce. Patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov tradičnej gajdošskej hry na Slovensku, bol i jedným z posledných oravských výrobcov gájd. V obci žil gajdoš Parigál a ako dieťa ho často navštevoval. Hra na gajdy sa mu zapáčila. Od mala sa učil hrať aj na husle a ako 17-ročný vyhrával po muzikách v okolí s gajdošom Mačincom zo Sihelného. Od neho sa priučil hrať na gajdy a začal ich aj vyrábať, naučil sa ich fortiele výroby. Jozef Zboroň dokonale ovládal tento hudobný nástroj, mal hudobné cítenie, improvizačné schopnosti, ktoré uplatňoval v melódiách beskydských goralov. V rokoch 1947 – 1954 učinkoval ako sólista v SĽUK-u(Slovenský ľudový umelecký kolektív). Po odchode zo SĽUK-u bol spoluzakladateľom folklórnej skupiny Polhoranka, v ktorej učinkoval ako sólista a spolu s Ľudovítom Borovkom a speváčkou Annou Rusnákovou vytváral goralskú trojku. Po celé obdobie nechýbal Jozef Zboroň na žiadnom z folklórnych festivalov a kultúrnych podujatí na Orave a Slovensku, ale aj v Čechách (v Strakoniciach), Belgicku, Francúzsku (v Paríži na stretnutie gajdošov), v ZSSR, viackrát v Maďarsku, Poľsku. Tóny je gájd sú zachytené na niekoľkých gramoplatniach a v mnohých nahrávkach Slovenského rozhlasu. 24. 02. 1996 bol vo Veľkej Lehote prijatý za majstra gajdošského cechu, neskôr sa stal jeho cechmajstrom. Patril k ústredným osobnostiam na medzinárodnom festivale Gajdovačka v Oravskej Polhore od jeho vzniku v roku 1999. Zomrel vo veku nedožitých 80. rokov, 26. marca 2011.
Valéria Tyrolová (1936 – 1987)
Valéria Tyrolová sa narodila v Oravskej Polhore v roku 1936. Športová verejnosť ju poznala ako reprezentantku ČSR v basketbale a členku prvoligového basketbalového družstva žien Lokomotíva Bratislava (v rokoch 1955 – 1970). Z jej životopisu sa dozvedáme, že k basketbalu sa vlastne dostala náhodou.
Anna Rusnáková (1936 – 1993)
Osobnosť tradičnej kultúry v speve goralských piesní s jedinečným typickým prejavom. Je nositeľkou najstaršieho pôvodného prejavu v speve. Pôsobila v súbore Polhoranka od r.1954 do konca svojho života.
Kronika obce
V daňovom súpise z roku 1588 sa uvádza, že v minulých rokoch tu začali osadníci stavať domy vo veľmi hustých lesoch. Od týchto najstarčích čias tu usadený ľud tvrdou prácou bojoval s prírodou, pretváral zem, zabezpečoval si vlastné sociálne bytie a postupne vytváral hodnoty, ktoré plne docenila dnešná doba. Hory a drevo sa stali pre mnohých obyvateľov hlavným zdrojom obživy. Obec postupne rástla, padala a povstávala, dvíhala sa neraz z rumovísk, spôsobených živelnými pohromami, nájazdmi žoldnierov poľských šľachticov a kuruckými vojnami. Pokolenia tu pokoleniam odovzdvali svoje skúsenosti, starosti i žiale, ale predovšetkým nádej na lepšie časy. Kronika našej obce je vedená od roku 1944. Zachytáva významné udalosti, premeny a vývoj našej obce.