Redaktor:Emil Hanusovsky/pieskovisko

Vplyv ovzdušia na ľudský organizmus

Negatívne účinky znečisteného ovzdušia na zdraví ľudí: Biologická hodnota vzduchu pre človeka je daná jeho nenahraditeľnosťou (denná spotreba jedného človeka je približne 20 m3 vzduchu, bez ktorého človek vydrží žiť len niekoľko minút). Jednou z podmienok pre zdravie človeka je čisté ovzdušie. Vyskytuje sa v krajinách málo narušených antropogénnou činnosťou. V husto osídlených i priemyselných oblastiach je ovzdušie viac či menej znečistené, a preto pre človeka nezdravé. Znečistené ovzdušie pôsobí na človeka priamo (príčina ochorenia) a jednak nepriamo (v oblasti sociálnej, psychickej). Vzrastajúce znečistenie ovzdušia obmedzuje samotnú existenciu človeka. Škodlivý vplyv znečisteného ovzdušia na zdravotný stav obyvateľstva začína tým, že pokožka a sliznice sú vystavené priamemu účinku týchto škodlivín. To spôsobuje dráždenie postihnutých orgánov, hlavne očí, nosa, hrdla a respiračného systému, a vyvoláva ťažkosti v ich činnosti (bolesti hlavy, kašeľ, slzenie očí a pod.) a ich ochorenie.

Biologický účinok prachu a aerosólov je závislý predovšetkým od ich toxicity a stupňa disperzity. Človek vdychuje častice s veľkosťou asi od 0,5 do 5 μ. Častice pod 5 μ sú opäť vydychované a častice okolo 1 μ sú biologicky vysoko účinné a veľmi škodlivé, do 5 μ sa ukladajú v pľúcach a nad 5 μ sú zadržiavané dýchacími cestami a vylučované hlienom. Niektoré škodliviny môžu zasiahnuť aj sliznice tráviaceho traktu. Plynné látky sa dostávajú do pľúcnych alveol, sú absorbované do krvi a pri vyšších koncentráciách spôsobujú krvné choroby a choroby srdca. Výskyt týchto chorôb je trikrát väčší v priemyselných oblastiach než na poľnohospodárskom vidieku. Dôležité je znižovanie zdravotnej odolnosti, čo spôsobuje zníženie pracovnej činnosti, zvýšené nároky na lieky a liečbu. Chronické pôsobenie oxidov síry na zdravie ľudí je veľmi nepriaznivé. Opakujúce sa zápaly dýchacích orgánov v detskom veku môžu viest v dospelosti k chronickým bronchitídam a ďalším zdravotným komplikáciám. Sulfán je bezfarebný, silno páchnuci, prudko jedovatý plyn. Koncentrácia 70 - 100 ppm vyvoláva príznaky otravy a 1 000 ppm spôsobuje smrť v priebehu niekoľkých minút. Dlhodobá najvyššia prípustná koncentrácia (NPK) je 8 μg.m . Systematické sledovanie a štatistiky poukazujú na priamu závislosť úmrtnosti na zápal priedušiek od atmosférického znečistenia. V priemyselne vyspelých krajinách je z tohto dôvodu okolo 10 % zamestnancov práceneschopných. Najväčším problémom súvisiacim so znečisťovaním ovzdušia je nárast počtu prípadov rakoviny. Oxid uhoľnatý pôsobí toxicky na ľudský organizmus tak, že ľahko reaguje s hemoglobínom, pričom vzniká pomerne stabilný komplex karbonylhemoglobín. Väzba medzi hemoglobínom a CO je asi 300-krát pevnejšia než väzba hemoglobínu s kyslíkom.

Krvné farbivo tým stráca schopnosť prenášať kyslík, ktorý je nevyhnutný pre životné procesy. Množstvo viazaného CO na hemoglobín závisí od jeho koncentrácie v ovzduší, od doby pôsobenia a činnosti osoby. Už koncentrácia 0,37 % CO v ovzduší spôsobuje po dvojhodinovom vdychovaní smrť. Novšie výskumy ukazujú, že už množstvo 15-30 ppm v ovzduší spôsobuje zníženie mentálnej pohotovosti, čo dokazujú autonehody zapríčinené profesionálnymi vodičmi. Je známe, že v krvi človeka sa nachádza asi 1 % CO, človek ktorý žije v zdravom ovzduší má len 0,5 %, ľudia v mestách až 5 %. Vysoký obsah CO v krvi má fajčiar (v čase fajčenia) až 10 - 15 %. Pri otravách CO sa zisťuje 60 - 70 % CO v krvi.

Oxidy dusíka. V atmosfére sa nachádzajú všetky oxidy dusíka, ale vo veľmi rozdielnych koncentráciách. Najmenej škodlivý je oxid dusný. Oxid dusnatý má pôvod v biologických procesoch i v priemyselných technológiách. V atmosfére zotrváva asi 5 dní, lebo sa ľahko mení na NO2. Oxid dusičitý je oveľa toxickejší než ostatné oxidy dusíka. Pôsobí dráždivo na oči, horné dýchacie cesty, ale hlavne nepriaznivé pôsobenie je v pľúcach, kde s vodou dáva zmes kyselín HNO2 a HNO3, ktoré narúšajú normálne funkcie pľúc.