Redaktor:Jakub Hrušč/pieskovisko

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam (anglicky tax avoidance) je legálny proces, ktorý zahŕňa ako zákonom ošetrené postupy, tak zároveň popisuje postupy využívajúce medzery v daňových systémoch rozličných krajín za účelom minimalizácie daňových povinností. Vo všeobecnosti pod týmto pojmom môžeme označiť akékoľvek konanie jednotlivca či spoločnosti v medziach zákona, ktoré zahŕňa využívanie finančných nástrojov a dohôd s cieľom zníženia výšky odvedenej dane. Vo väčšine prípadov však tieto praktiky využívajú postupy, ktoré nie sú zákonodarcami určené alebo predpokladané ako nástroj na zníženie. Aj napriek tomu, že sa teda jedná o právne prípustne konanie, často je v rozpore s pôvodným účelom a cieľmi zákona.

Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam je niekedy nesprávne označované za nelegálne daňové úniky (anglicky tax evasion),  pod ktoré spadajú nezákonné metódy krátenia daní. Za tieto metódy je považované „akékoľvek nečestné alebo pochybné konanie "mimo zákonného rámca" s cieľom znížiť, zatajiť zdaniteľné príjmy alebo zvýšiť odpočítateľné položky, aby sa znížil zákonný daňový rámec. Výsledkom toho je skutočnosť, že daňovník platí nižšiu daň ako je povinný. Ak je transakcia alebo súbor transakcií klasifikovaný v právnom systéme ako nelegálny daňový uník, hrozí subjektu pokuta či v prípade väčšieho rozsahu previnenia trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov. Hranica medzi tým, čo sa považuje za legálne vyhýbanie sa plateniu daní a nelegálny daňový únik, je často veľmi tenká a líši sa v závislosti od príslušných jurisdikcií a výkladu práva. Subjekty za účelom čo najväčšej minimalizácie daní sa intenčne pokúšajú priblížiť čo najbližšie tejto hranici, a to často vedie k ťažkostiam s určením zákonnosti či nezákonnosti daných metód.

Metódy minimalizácie daňových nákladov v rámci platných daňových predpisov spadajú často do dvoch podskupín, tzv. „bežné metódy zahrňujúce vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a metódy agresívneho vyhýbania sa daňovým povinnostiam.“

Bežné vyhýbanie sa daňovým povinnostiam:

Kategória „bežné metódy vyhýbania sa daňovým povinnostiam“ zahŕňa metódy typu daňové plánovanie alebo daňová optimalizácia, ktoré dovoľujú subjektom uplatnenie čo najväčšieho počtu odpočtov a úľav. Taktiež uprednostnením určitého typu investícií, ktoré sú od dane oslobodené, sú subjekty schopné minimalizovať náklady na daniach. Tento typ daňového vyhýbania sa je akceptovaný a očakávaný zákonodarcami a daňovým subjektom je priamo ponúkaný. Vyhýbanie sa dani je týmto spôsobom záležitosťou racionálneho podnikateľského plánovania, pri ktorom je daňovník (fyzická či právnická osoba) plne pripravená poskytnúť daňovým úradníkom úplné informácie o spôsoboch minimalizácie platených daní. Keďže v tomto prípade nedochádza k žiadnemu porušeniu litery ani duchu zákona, sú tieto metódy považované za legálne a etické.

Agresívne vyhýbanie sa daňovým povinnostiam:

Metódy spadajúce pod kategóriu „agresívne vyhýbanie sa daňovým povinnostiam“ zahŕňajú vyhýbanie sa plateniu daní, ktoré je založené na podozrivom právnom výklade alebo nejasnom paragrafe v daňovom zákone, teda využívajú tzv. právne “medzery“. Za pomoci komplexných štruktúr, účelných finančných transakcií alebo “presunu“ finančných ziskov do jurisdikcie s nižším zdanením (daňové raje) sú subjekty schopné výrazne znížiť výšku svojich daňových odvodov. Aj keď sa subjekty týmto konaním nedopúšťajú porušenia zákonov, tieto činy sú často považované za neetické, keďže výber daní predstavuje hlavný mechanizmus štátu, ktoré platí za služby a zariadenia poskytujúce svojim občanom. Najmä v prípade nadnárodných korporácii je uplatňovanie týchto metód vnímané ako porušenie záväzkov voči spoločnosti, v ktorej dotyčný subjekt pôsobí.Vyhýbaním sa plateniu daní sa môže spoločnosť vystaviť obvineniam z chamtivosti a sebectva, poškodiť jej povesť a zničiť dôveru verejnosti.

Opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam:

Na základe nedávnych ekonomických analýz vyplýva, že ročné straty v dôsledku agresívneho daňového plánovania nadnárodných firiem sa pohybujú medzi 4 % a 10 % celkových výnosov dane z príjmu právnický osôb, teda medzi 100 miliardami a 240 miliardami amerických dolárov. Keďže tieto dane predstavujú dôležitý zdroj verejných financií vo všetkých regiónoch sveta, jednotlivé štáty rozpoznali potrebu prijatia opatrení zameraných na boj proti daňovými únikom. Zabrániť agresívnemu daňovému plánovaniu sa aktívne pokúšajú jednotlivé štáty a nadnárodné organizácie či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Na základe týchto opatrení dokážu inštitúcie prekvalifikovať konanie daňovníka, ktoré by inak spadlo pod legálny daňový únik (a teda bolo formálne v súlade s daňovým pávom danej krajiny/oblasti), na konanie nelegálne, čo umožňuje postihovať neželané správanie jednotlivých daňových subjektov.

Legislatívne riešenie:

Legislatívne riešenie predstavuje skupinu zákonných opatrení, ktoré boli prijaté nezávisle jednotlivými štátmi v rámci ich príslušných právnych predpisov. . Za účelom boja proti rôznym formám daňových únikov rozdeľujeme tieto opatrenia na základe ich primárneho určenia do dvoch hlavných podskupín:

SAAR:

Legislatívne opatrenia zo skupiny SAAR (z anglického Specific Anti-avoidance Rules - SAAR) predstavujú opatrenia konštruované na zamedzenie konkrétnych typov konaní (foriem zneužitia konkrétnych daňových metód), ktoré by mohli smerovať k vytvoreniu daňového úniku. Takéto opatrenia sú označené ako špecifické alebo selektívne opatrenia, ktorých hlavným účelom je adresovať a obmedziť prostriedky vyhýbania sa daňovým povinnostiam typu: zneužívanie transferových cien vrátane nadmerných platieb medzi prepojenými podnikmi, využívanie pochybných zdrojov finančných prostriedkov prijatých ako základné imanie alebo pôžičky, používanie transakcií vylučujúcich dividendy alebo bonusy či vytváranie umelých dohôd pri prevodoch hnuteľného majetku.

GAAR:

Druhou podskupinou zákonných opatrení, ktoré môžu zaviesť štáty vo svojom právnom poriadku, je prijatie tzv. všeobecných pravidiel predchádzania daňovým únikom (z anglického General Anti-avoitance Rules - GAAR).  GAAR je možné definovať ako súbor pravidiel, ktorého cieľom je postihnúť také konanie, resp. transakcie, ktoré môžu vytvárať situáciu nelegálneho daňového úniku, avšak nie sú postihnuteľné selektívnymi opatreniami na boj proti daňovým únikom. Vo svojej podstate GAAR predstavuje všeobecný súbor predpokladov fungujúci nezávisle od iných opatrení určených na boj proti daňovým unikom, ktorého hlavným cieľom je rozpoznanie a zamedzenie druhov konania využívajúcich právne nedostatky ostatných opatrení.

Medzinárodné snahy:

Miera aplikovateľnosti a dôsledky SAAR aj GAAR sa v konkrétnych štátoch od seba značne odlišuje najmä v dôsledku jednotlivých právnych doktrín, na základe ktorých pramenia.  Rozdielnosť doktrín a taktiež samotná interpretácia v jednotlivých štátoch má za následok zníženú efektívnosť týchto právnych rámcov, čo môže viesť k narúšaniu fungovania vnútorných trhov. V súčasnosti preto prebiehajú medzinárodné snahy o harmonizáciu opatrení a vytvorenie ucelenej štruktúry, ktorá by zabraňovala daňovým unikom na nadnárodnej úrovni.

BEPS:

Medzinárodná iniciatíva proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam pod záštitou organizácie  OCED viedla k vytvoreniu opatrení s názvom „Erózia základu dane a presun ziskov“ (z anglického Base Erosion and Profit Shifting - BEPS). Súbor opatrení BEPS vydaný v roku 2015 pozostáva z 15 záverečných správ tzv. akcií obsahujúcich odporúčania v oblasti legislatívy, zmlúv o zamedzení dvojitého zdaňovania a postupov daňovej správy a ekonomických analýz. Účelom týchto opatrení je odstrániť alebo aspoň výrazne obmedziť možnosť nadnárodných firiem optimalizovať svoje daňové povinnosti.

Akcie BEPS:

·       Akcia 1: Daňové́ výzvy digitálnej ekonomiky

·       Akcia 2: Neutralizácia efektov hybridných schém

·       Akcia 3: Zavedenie efektívnych pravidiel pre zdaňovanie ovládaných zahraničných spoločností (CFC pravidla)

·       Akcia 4: Obmedzenie odpočitatelnosti úrokov

·       Akcia 5: Efektívnejší boj proti škodlivým daňovým praktikám

·       Akcia 6: Prechádzanie zneužívaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

·       Akcia 7: Predchádzanie umelému vyhýbaniu sa statusu stálej prevádzky

·       Akcia 8-10: Prispôsobenie prevodných cien ekonomickej aktivite

·       Akcia 11: Meranie a monitorovanie BEPS

·       Akcia 12: Povinné oznamovanie daňových optimalizačných schém

·       Akcia 13: Dokumentácia k prevodným cenám a správa podľa jednotlivých krajín (country-by- country reporting)

·       Akcia 14: Zefektívnenie mechanizmu riešenia prípadov

·       Akcia 15: Mnohostranný nástroj pre zmenu dvojstranných daňových zmlúv

Vzhľadom na špecifickú situáciu štátov EÚ, kde je časť právomoci v daňovej oblasti presunutá na nadnárodné inštitúcie Európskej únie, zareagovala Európska komisia v januári 2016 na projekt BEPS vlastným balíčkom proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Súbor zákonov a opatrení pod názvom ATAD (anglicky Anti-Tax Avoidance Directive - ADAD) obsahuje dva legislatívne návrhy, ktoré implementujú niektoré z akcií projektu BEPS OECD a zároveň aj prinášajú ďalšie návrhy.