Redaktor:Linco~skwiki/pieskovisko

Výchova a vzdelávanie národnostných menšín je podľa ministerstva školstva zabezpečovaná v predškolských zariadeniach, základných školách, stredných školách, špeciálnych školách a školských zariadeniach s vyučovacím jazykom alebo vyučovaním jazyka národnostných menšín. Do roku 1989 si z národnostných menšín uplatnila možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku maďarská a ukrajinská národnostná menšina. Po roku 1989 aj nemecká, rusínska a rómska národnostná menšina.

Na Slovensku neexistuje samostatný menšinový školský systém. Národnostné školy sú súčasťou celoslovenskej siete a vzťahujú sa na ne ústredné nariadenia ministerstva. Pracujú na základe totožných učebných osnov a hodinových dotácií.

História

Slovensko bolo až do roku 1918 národnostnou menšinou v Uhorsku a od Rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867 čelilo silnej národnostnej asimilácii. Vznikom československej republiky sa situácia radikálne zmenila. Slováci sa stali štátotvorným národom a zvyšné národnosti menšinou. Po prvýkrát museli Slováci definovať vlastnú národnostnú politiku v školstve. Maďarské školy boli sčasti zrušené, alebo bol ich vyučovací jazyk zmenený na slovenský.

Prvý zákon, ktorý sa zaoberal vzdelávaním menšín v ich materinskom jazyku, prijalo pražské Národné zhromaždenie 3. apríla 1919. Zákon však na území Slovenska nikdy nenadobudol platnosť. O zachovaní maďarských škôl rozhodoval Referát školstva a národnej osvety Ministerstva s plnou mocou pre správnu Slovenska.

Po druhej svetovej vojne československá vláda v súlade s Košickým vládnym programom presadila zavretie všetkých maďarských a nemeckých škôl bez výnimky. Zmena nastala až v roku 1948. Všetky školy boli zoštátnené a bol zavedený jednotný školský systém. Na Slovensku bol vyučovacím jazykom slovenský jazyk a výnimku mohla udeliť len vláda. Zriaďovanie škôl s iným vyučovacím jazykom nebolo ani povolené ani zakázané. Existenciu národnostných škôl až do roku 1960 negarantoval žiadny zákon. Nová Ústava, prijatá v roku 1960, po prvý raz od vojny stanovila, že deti maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti mali právo na vyučovanie v materinskom jazyku, ktoré im mal zabezpečiť štát.

Na začiatku 90. rokoch sa aktivizovalo rusínske hnutie, ktoré medzi svoje prvoradé programové úlohy zaradilo obnovu rusínskeho národnostného školstva. Uvedená úloha bola realizovaná a 27. januára 1995 bola v Bratislave slávnostne deklarovaná kodifikácia rusínskeho jazyka na Slovensku.

Rómsky jazyk bol štandardizovaný v roku 2008, ale v praxi sa dodnes ako vyučovací jazyk neuplatnil. Rómska menšina nie je natoľko emancipovaná, aby presadzovala svoje národnostné práva dôkladnejšie.

Výsledky sčítania obyvateľov z roku 2011

V súčasnosti je podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 každý piaty občan, žijúci na Slovensku, príslušníkom národnostnej menšiny. Pritom však reálny podiel rómskej národnostnej menšiny je podstatne vyšší.

Národnosť	podiel (%)
slovenská	80,7
maďarská	8,5
česká	0,6
rusínska	0,6
ukrajinská	0,1
nemecká	0,1
poľská	0,1
moravská	0,1
ostatné	0,3

zdroj

Počet škôl podľa vyučovacieho jazyka v škol. roku 2011/2012

Z jazykov národnostných menšín sa v praxi využíva ako vyučovací len maďarský a ukrajinský jazyk. Ide pritom o všetky stupne vzdelávacieho systému. Na úrovní stredných odborných škôl je podiel menšinových národnostných škôl nižší.

vyučovací jazyk	gymnázia	SOŠ	základné školy	materské školy	spolu
slovenský	174	426	1783	2390	4773
maďarský	19	10	227	264	520
slov. - maď.	7	30	28	78	143
ukrajinský	1	0	5	5	11
slov. - ukr.	0	0	1	3	4

zdroj

Právne prostredie, ktoré v súčasnosti upravuje vzdelávanie národnostných menšín

• Ústavný zákon c. 460/1992 Zb. Čl. 34, ods. 2: Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku.

• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

Podľa tzv. školského zákona majú deti a žiaci, patriace k národnostným menšinám zabezpečenú výchovu a vzdelávanie: 1. v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, 2. v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova, 3. v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.

Školy národnostných menšín majú právo používať učebnice a učebné texty v jazyku národnostných menšín. Vzdelanie dosiahnuté na národnostných školách je podľa zákona rovnocenné so vzdelaním na školách s vyučovacím jazykom slovenským.

Zákon hovorí aj to, že súčasťou výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie.

Poradným orgánom ministra školstva pri plnení úloh v oblasti národnostného školstva je Rada pre národnostné školstvo.

Medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná

• Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, oznámenie MZV SR c. 160/1998 Z. z. – platnosť v SR od 01.02.1998

• Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, oznámenie MZV SR c. 588/2001 Z. z. – platnosť v SR od 01.01.2002

Vládne koncepcie a stratégie vzdelávania národnostných menšín

Súčasný stav vo výchove a vzdelávaní rómskych detí a mládeže (2003 a 2006) sú správami ministerstva školstva, ktoré poskytujú informácie o riešení špecifických podmienok výchovy a vzdelávania rómskych žiakov a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Ministerstvo školstva SR a Štátny pedagogický ústav vypracovali v roku 2003 materiál na prípravu pedagógov vyučujúcich v rómskom jazyku s názvom Dočasné vyrovnávacie opatrenia s cieľom pripraviť dostatočný počet pedagógov vyučujúcich v rómskom jazyku.

V súvislosti so vstupom do EÚ schválila vláda v roku 2005 Koncepciu migračnej politiky SR a uložila príslušným ministrom rozpracovať koncepciu na podmienky príslušných rezortov. Ministerstvo školstva tak vypracovalo Koncepciu migračnej politiky v podmienkach rezortu školstva.

Prvým komplexne spracovaným dokumentom pre oblasť výchovy a vzdelávania národnostných menšín je Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín schválená vládou SR v roku 2007.

V roku 2008 vláda schválila Koncepciu výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania.

Vysoké školstvo

Na viacerých štátnych vysokých školách prebieha príprava pedagógov v jazyku menšín pre potreby základného a stredného školstva.

Príprava pedagógov v jazyku menšín pre potreby základného a stredného školstva prebieha na viacerých štátnych vysokých školách. Od roku 2004 predovšetkým funguje Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne.

• Maďarský jazyk a kultúra - Katedra maďarského jazyka a literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Univerzite Komenského v Bratislave a Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (Katedra hungaristiky).

• Ruský, ukrajinský a rusínsky (čiastočne aj poľský) jazyk a kultúra - Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (Katedra európskych kultúrnych štúdií a slovanských jazykov a Katedra slovanských jazykov), Prešovská univerzita (Inštitút rusistiky, ukrajinistiky a slavistiky), Univerzita Komenského v Bratislave (Katedra ruského jazyka a literatúry) a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (Katedra rusistiky).

• Nemecký jazyk a kultúra - Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (Katedra európskych kultúrnych štúdií a slovanských jazykov a Katedra germanistiky), Prešovská univerzita (Inštitút germanistiky), Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (Katedra germanistiky), Univerzita Komenského v Bratislave (Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky), Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (Katedra germanistiky), Katolícka univerzita v Ružomberku (Katedra germanistiky) a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave (Katedra germanistiky).

• Vzdelávanie o rómskej kultúre a jazyku umožňuje Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, kde od apríla 1990 existuje Ústav romologických štúdií.