Redaktor:Linco~skwiki/pieskovisko
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom Národnostné školstvo na Slovensku. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
Výchova a vzdelávanie národnostných menšín je podľa ministerstva školstva zabezpečovaná v predškolských zariadeniach, základných školách, stredných školách, špeciálnych školách a školských zariadeniach s vyučovacím jazykom alebo vyučovaním jazyka národnostných menšín.[1] Do roku 1989 si z národnostných menšín uplatnila možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku maďarská a ukrajinská národnostná menšina. Po roku 1989 aj nemecká, rusínska a rómska národnostná menšina.
Na Slovensku neexistuje samostatný menšinový školský systém. Národnostné školy sú súčasťou celoslovenskej siete a vzťahujú sa na ne ústredné nariadenia ministerstva. Pracujú na základe totožných učebných osnov a hodinových dotácií.[2]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Slovensko bolo až do roku 1918 národnostnou menšinou v Uhorsku a od Rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867 čelilo silnej národnostnej asimilácii. Vznikom československej republiky sa situácia radikálne zmenila. Slováci sa stali štátotvorným národom a zvyšné národnosti menšinou. Po prvýkrát museli Slováci definovať vlastnú národnostnú politiku v školstve. Maďarské školy boli sčasti zrušené, alebo bol ich vyučovací jazyk zmenený na slovenský.
Prvý zákon, ktorý sa zaoberal vzdelávaním menšín v ich materinskom jazyku, prijalo pražské Národné zhromaždenie 3. apríla 1919. Zákon však na území Slovenska nikdy nenadobudol platnosť. O zachovaní maďarských škôl rozhodoval Referát školstva a národnej osvety Ministerstva s plnou mocou pre správnu Slovenska.[3]
Po druhej svetovej vojne československá vláda v súlade s Košickým vládnym programom presadila zavretie všetkých maďarských a nemeckých škôl bez výnimky. Zmena nastala až v roku 1948. Všetky školy boli zoštátnené a bol zavedený jednotný školský systém. Na Slovensku bol vyučovacím jazykom slovenský jazyk a výnimku mohla udeliť len vláda. Zriaďovanie škôl s iným vyučovacím jazykom nebolo ani povolené ani zakázané. Existenciu národnostných škôl až do roku 1960 negarantoval žiadny zákon. Nová Ústava, prijatá v roku 1960, po prvý raz od vojny stanovila, že deti maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti mali právo na vyučovanie v materinskom jazyku, ktoré im mal zabezpečiť štát.[4]
Na začiatku 90. rokoch sa aktivizovalo rusínske hnutie, ktoré medzi svoje prvoradé programové úlohy zaradilo obnovu rusínskeho národnostného školstva. Uvedená úloha bola realizovaná a 27. januára 1995 bola v Bratislave slávnostne deklarovaná kodifikácia rusínskeho jazyka na Slovensku.[5]
Rómsky jazyk bol štandardizovaný v roku 2008, ale v praxi sa dodnes ako vyučovací jazyk neuplatnil. Rómska menšina nie je natoľko emancipovaná, aby presadzovala svoje národnostné práva dôkladnejšie.
Výsledky sčítania obyvateľov z roku 2011
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 každý piaty občan, žijúci na Slovensku, príslušníkom národnostnej menšiny. Pritom však reálny podiel rómskej národnostnej menšiny je podstatne vyšší.
Národnosť | podiel (%) |
---|---|
slovenská | 80,7 |
maďarská | 8,5 |
česká | 0,6 |
rusínska | 0,6 |
ukrajinská | 0,1 |
nemecká | 0,1 |
poľská | 0,1 |
moravská | 0,1 |
ostatné | 0,3 |
zdroj[6]
Počet škôl podľa vyučovacieho jazyka v škol. roku 2011/2012
[upraviť | upraviť zdroj]Z jazykov národnostných menšín sa v praxi využíva ako vyučovací len maďarský a ukrajinský jazyk. Ide pritom o všetky stupne vzdelávacieho systému. Na úrovní stredných odborných škôl je podiel menšinových národnostných škôl nižší.
vyučovací jazyk | gymnázia | SOŠ | základné školy | materské školy | spolu |
---|---|---|---|---|---|
slovenský | 174 | 426 | 1783 | 2390 | 4773 |
maďarský | 19 | 10 | 227 | 264 | 520 |
slov. - maď. | 7 | 30 | 28 | 78 | 143 |
ukrajinský | 1 | 0 | 5 | 5 | 11 |
slov. - ukr. | 0 | 0 | 1 | 3 | 4 |
zdroj[7]
Právne prostredie, ktoré v súčasnosti upravuje vzdelávanie národnostných menšín
[upraviť | upraviť zdroj]• Ústavný zákon c. 460/1992 Zb. Čl. 34, ods. 2: Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku.
• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
Podľa tzv. školského zákona majú deti a žiaci, patriace k národnostným menšinám zabezpečenú výchovu a vzdelávanie: 1. v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, 2. v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova, 3. v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.
Školy národnostných menšín majú právo používať učebnice a učebné texty v jazyku národnostných menšín. Vzdelanie dosiahnuté na národnostných školách je podľa zákona rovnocenné so vzdelaním na školách s vyučovacím jazykom slovenským.
Zákon hovorí aj to, že súčasťou výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie.
Poradným orgánom ministra školstva pri plnení úloh v oblasti národnostného školstva je Rada pre národnostné školstvo.
Medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná
[upraviť | upraviť zdroj]• Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, oznámenie MZV SR c. 160/1998 Z. z. – platnosť v SR od 01.02.1998
• Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, oznámenie MZV SR c. 588/2001 Z. z. – platnosť v SR od 01.01.2002
Vládne koncepcie a stratégie vzdelávania národnostných menšín
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasný stav vo výchove a vzdelávaní rómskych detí a mládeže (2003 a 2006) sú správami ministerstva školstva, ktoré poskytujú informácie o riešení špecifických podmienok výchovy a vzdelávania rómskych žiakov a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ministerstvo školstva SR a Štátny pedagogický ústav vypracovali v roku 2003 materiál na prípravu pedagógov vyučujúcich v rómskom jazyku s názvom Dočasné vyrovnávacie opatrenia s cieľom pripraviť dostatočný počet pedagógov vyučujúcich v rómskom jazyku.
V súvislosti so vstupom do EÚ schválila vláda v roku 2005 Koncepciu migračnej politiky SR a uložila príslušným ministrom rozpracovať koncepciu na podmienky príslušných rezortov. Ministerstvo školstva tak vypracovalo Koncepciu migračnej politiky v podmienkach rezortu školstva.
Prvým komplexne spracovaným dokumentom pre oblasť výchovy a vzdelávania národnostných menšín je Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín schválená vládou SR v roku 2007.
V roku 2008 vláda schválila Koncepciu výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania.[8]
Vysoké školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Na viacerých štátnych vysokých školách prebieha príprava pedagógov v jazyku menšín pre potreby základného a stredného školstva.
Príprava pedagógov v jazyku menšín pre potreby základného a stredného školstva prebieha na viacerých štátnych vysokých školách. Od roku 2004 predovšetkým funguje Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne.[9]
• Maďarský jazyk a kultúra - Katedra maďarského jazyka a literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Univerzite Komenského v Bratislave a Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (Katedra hungaristiky). [10]
• Ruský, ukrajinský a rusínsky (čiastočne aj poľský) jazyk a kultúra - Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (Katedra európskych kultúrnych štúdií a slovanských jazykov a Katedra slovanských jazykov), Prešovská univerzita (Inštitút rusistiky, ukrajinistiky a slavistiky), Univerzita Komenského v Bratislave (Katedra ruského jazyka a literatúry) a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (Katedra rusistiky). [11]
• Nemecký jazyk a kultúra - Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (Katedra európskych kultúrnych štúdií a slovanských jazykov a Katedra germanistiky), Prešovská univerzita (Inštitút germanistiky), Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (Katedra germanistiky), Univerzita Komenského v Bratislave (Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky), Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (Katedra germanistiky), Katolícka univerzita v Ružomberku (Katedra germanistiky) a Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave (Katedra germanistiky). [12]
• Vzdelávanie o rómskej kultúre a jazyku umožňuje Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, kde od apríla 1990 existuje Ústav romologických štúdií. [13]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Výchova a vzdelávanie národnostných menšín, webová stránka ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, [online] Dostupné na internete http://www.minedu.sk/index.php?rootId=36
- ↑ Szabó, A. L. 2004, „Národnostné menšiny na Slovensku“, ed. Dohányos, R., Lelkes G., Tóth K., [online] Dostupné na internete http://mek.niif.hu/02500/02539/02539.pdf
- ↑ László, B. 2008. „Maďarské národnostné školstvo“, Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie, ed. Fazekas J., Hunčík P., [online] Dostupné na internete http://mek.niif.hu/06000/06048/06048.pdf
- ↑ László, B. 2008. „Maďarské národnostné školstvo“, Maďari na Slovensku (1989-2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie, ed. Fazekas J., Hunčík P., [online] Dostupné na internete http://mek.niif.hu/06000/06048/06048.pdf
- ↑ Gajdo, M. „Ukrajinské a rusínske školstvo na Slovensku“,[online] Dostupné na internete http://www.saske.sk/cas/archiv/1-2000/gajdos.html
- ↑ Spracované na základe výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, výsledky sú dostupné na stránke Štatistického úradu SR http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=43829
- ↑ Spracované na základe štatistických ročeniek, dostupných na stránke Ústavu informácií a prognóz školstva http://www.uips.sk/
- ↑ Materiály ministerstva školstva, [online] Dostupné na internete http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=360
- ↑ Národnostné menšiny na Slovensku, Slovensko kultúrny profil, [online] Dostupné na internete http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13033
- ↑ Národnostné menšiny na Slovensku, Slovensko kultúrny profil, [online] Dostupné na internete http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13033
- ↑ Národnostné menšiny na Slovensku, Slovensko kultúrny profil, [online] Dostupné na internete http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13033
- ↑ Národnostné menšiny na Slovensku, Slovensko kultúrny profil, [online] Dostupné na internete http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13033
- ↑ Národnostné menšiny na Slovensku, Slovensko kultúrny profil, [online] Dostupné na internete http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13033