Redaktor:Marián Šidlík

 Marián Šidlík, dlhoročný hlásateľ Slovenského rozhlasu, básnik, prekladateľ a publicista. Narodil sa 12.11.1954 v Trnave. V rokoch 1970-1974 absolvoval vo svojom rodisku štvorročné gymnázium s maturitou. Po neprijatí na UK v Prahe, odbor orientalistika (hindčina-história), vystriedal viacero zamestnaní: vychovávateľ, rekvizitár v STV, manipulant vo vlakovej pošte, recepčný a i. V roku 1986 nastúpil na základe konkurzu do bratislavského rozhlasu ako hlásateľ. V období 1991-1996 pôsobil vo vysielaní stanice Československo v Prahe a neskôr v slobodnom povolaní. V roku 1997 sa vrátil k hlásateľskej profesii v Slovenskom rozhlase v Bratislave. Istý čas bol programovým redaktorom Rádia Devín. Od roku 2010 sa externe podieľa spíkersky aj autorsky na rozhlasovom vysielaní a prispieva do literárnych časopisov. Prekladá poéziu z angličtiny (prostredníctvom nej aj z orientálnych kultúr - India, Japonsko, Nový Zéland), píše kratšie prozaické útvary a intenzívne sa zaoberá etymológiou. Žije v Bratislave.

Vlastná tvorba - poézia:

Dospelosť na splátky (1999), Sny pod kontrolou (2000), Smutný augur (2003), Na milosť a nemilosť (2014)

Riekanky a hojdanky Macka Puf (2007, verše pre deti)

Preklad:

E. A. Poe: Havran (2004, dve verzie ako súčasť 13 prekladov slovenských autorov), Spev mojej lásky (2004, Sv. Terézia z Lisieux – súborné dielo, 3. časť, spoluautor), Kam večer odchádza slniečko, Múdrosti zo Stoakrového lesa, Veselé Vianoce s Mackom Puf (2007, próza + verše zo série Macko Puf), Nebo je odmena (2007, výber z poézie sv. Terézie z Lisieux)

Sám svoju básnickú tvorbu vo všeobecnosti charakterizujem ako "lyrickú impresiu". Moja najnovšia (staro-nová) zbierka spred 30-tich rokov Na milosť a nemilosť sa nesie v úplne inom znamení... Básne v nej sú ako prežívaný sen. Roky 1982-86 boli pre mňa rozporuplným obdobím hľadania vlastnej identity. Po 40-tke som ju našiel, no stále sa učím, ako byť pánom svojho Osudu... Knižka vznikala v čase poznamenanom osobnou aj rodinnou traumou, ale aj úpornou snahou po sebareflexii. Sú to obrazy, vidiny, vízie..., často akoby z iného sveta, a predsa bytostne človečie. Hoci sa touto zbierkou vydávam čitateľovi napospas..., nech sa ju pokúsi vnímať neosudovo.

Motto: Nenakrúcam filmy, aby som obhajoval nejakú tézu, či presadzoval nejakú teóriu. Robím film tak, ako prežívam sen... F. Fellini

mám schizoidné sny

vyžmýkané utorkové ráno

visí vo zduchu ako

obavy... o zvlhnutú bielizeň

občas sa zabúdam (vrátiť

s5) v myšlienkach

a ty si potom nespomínaš...

na obrysy môjho tela

kým sa vyčasí prejde celá Večnosť

(mám ťa rád takto)

v retrospektíve

tri tváre samoty

cínový vojačik z detstva

dlhé letné večery

byť stále (neodpustiteľne)

mladý

trochu smutné nanebovzatie

dnes mi veru nie je do smiechu

nebo je čierne ani tér

(aj ukričaný kamelot stratil reč)

čas-sekundant márne kontruje Osudu

starý asfaltér odchádza na pivo

a slečna v protiľahlom okne si ležérne

vyzlieka blúzku...

netuší že som voyer

*Od vydania mojej prvej zbierky prešlo veľa času... nebolo by od veci trochu si ju pripomenúť.

dlhy

stav sa

že nenatrháš z neba hviezd!

v nedeľu o piatej

(v posteli)

je to na zbláznenie

svet čarodejov

škriatkov

víl

moje choré čelo

tvoje or(i)gi(n)álne úsmevy

tie nekonečne dlhé

mliečne dráhy pubertálnych

ciest

nechám sa ti zviesť...